Viditeľná neviditeľnosť

TO

Bola som z toho mimo. Bola som šťastná hlavne za Tima. Chudák ani nevedel, že tu už nemusel byť s nami. Z Trevorovho objatia som sa vrhla na Tima.
,,Beriem to tak, že som skvelý učiteľ." Povedal David a vzal si mikinu.
,,No to ťažko. Ja som ich talizman." Povedala som si svoju pravdu a oni sa zasmiali. Nebolo na tom nič vtipné.
,,Oblečte sa teplo." Všetci si brali mikinu a napokon aj ja. Pre istotu som si dala legíny, pretože som netúžila po tom, aby po mne prechádzala hocaká háveď.
,,Kam to vlastne ideme?" Nedalo mi a spýtala som sa ich to. Vychádzali sme z chatky. Keby sme išli na normálnu vychádzku, tak by sa nehrali na agentov a nesledovali terén pre nejaké maličkosti. Nikto nás nemohol vidieť. Oni dávali pozor a ja som si bez najmenšieho podozrenia prechádzala za nimi.
,,Pamätáš sa na tú fľašu, čo si nechala na lúke?" Začal David a sledoval miesto okolo chatiek.
,,Výcvik bude prebiehať v lese a nesmú ju nájsť." Odvrkol Trevor za mojím chrbtom a svojím telom ma tlačil vpred. Keď sme vyšli z dohľadu neprajníkov a osôb, ktoré nemali vedieť kam ideme, tak sme išli všetci vedľa seba. Cesta tam nebola dlhá, ale ja som si užívala každý moment s nimi.
,,Zajtra ráno to zavolám domov. Budú celý bez seba a hlavne hrdý." Hovoril Timo a ja som sa tešila s ním.
,,Nemôžu vás prísť jeden deň pozrieť?" Zabočili sme a ocitli sa na lúke.
,,To je proti pravidlám. Prídu len posledný deň." Išla som k tomu stromu a vzala fľašu.
,,Mám ju." Povedala som im a otočila sa na nich.
,,Vylej ju." Rozkázal Trevor.
,,Čo keby sme oslávili váš úspech?" Navrhla som a okrem Davida a Trevora súhlasili všetci. Otvorila som ju a ponúkla ich. Ja som si odpila ako posledná.
,,Ja sa musím vrátiť. Ak by sa niečo stalo, tak mi zavolajte a ja prídem. Neprežeňte to." David išiel naspäť. Ani sa mu nečudujem. Ako náš, teda ich, vedúci, by mal ísť príkladom. Trevor sa postavil za mňa dosť blízko. Jeho dlaň spočinula na mojom zadku a jemne mi ho stlačil. Vzdychla som a odpila si. Perami prechádzal po mojom ramene a zanechával po sebe mokro. Och bože.
,,My už pôjdeme do chatky. Je tu zima na legíny." Povedal im Trevor a pritlačil sa na mňa. Prikývla som. Chalani si nás ani nevšimli. Išla som za ním a to som nebola ani opitá. Dával pozor aby nás nikto nevidel a popritom sa na mňa díval.

Si silná a nezávislá žena, ktorá dokáže povedať v každej situácií nie. Hovorila som si celou cestou do chatky. Otočil sa na mňa, uškrnul sa, dotkol sa mojej ruky a ja som prestala vnímať. Neuvažovala som normálne. Keby to tak bolo, tak by som ho pri posteli stopla. Neurobila som to. Stála som k posteli otočená chrbtom a on ma bozkával. Skláňal sa nišie a nišie až som sedela na posteli vystretá ako pravítko, čakajúc na ďalší bozk.
,,Prečo mŕtve vtáča?" Spýtala som sa ho pomedzi bozky a posúvala sa na posteli ďalej a ďalej od kraja.
,,Ani neviem. Páčilo sa mi to." Potiahol za lem mikiny a spolu s tričkom mi ju vyzliekol. Hodil ju za nás a jeho mikina išla dole ako ďalšia. Kolenom  sa opieral o postel a ja som už pomaly ležala pod jeho siluetou.
,,Skurvene sa mi páčia tie legíny na tebe." Prechádzal po nich dlaňou až zastal pri mojom podbrušku. Dal si dolu tepláky, sklonil sa ku mne pobozkal ma. Nadvyhol sa. Oči vpíjal do tých mojích. Pýtal si nimi súhlas. Sama som nevedela čo momentálne chcem a čo nie. Pozrela som sa na neho a nadvyhla sa, aby mi mohol stiahnuť legíny. Urobila som to. Prekonala som sa. Stiahol mi ich aj s nohavičkami a okamžite do mňa vnikol. Najprv to bolo bolestivé ale potom, keď sa začal hýbať, nepopísateľné. Celý čas sa na mňa díval a bozkával.