Nikomu som o svojom plánovanom odchode nepovedala. Dokonca som si povedala, že sa pobalím v noci, aby ma pri tom nikto nevidel. Chalani pôjdu isto skoro spať a ja sa potom začnem potichu baliť. Plán bol jasný, ale jeho splnenie nie.
Okolo desiatej napadlo Trevora, veď koho iného, aby sme si zahrali karty. Chalani nevedeli o tom, že som sa s ním pohádala, a tak som musela súhlasiť. Schválne som prehrávala, aby sa hra skončila a oni išli spať, ale nie. Oni robili všetko pre to, aby som bola v hre najlepšia. Nechávali ma vyhrať s tými najhoršími kartami. Ja som potom zaspala a oni ešte hrali. Úplne mimo plánu.
No a ráno mi nezvonil budík. Podľa mňa nezvonil nikomu. Pozrela som sa úplne unavene a s pocitom nevyspania na hodinky a zistila, že je pól desiatej. Bola som v chatke sama. Vyskočila som z postele a posadila sa, pretože som dostala závrat. Po chvíli som na seba natiahla sveter a začala v rýchlosti hádzať do cestovnej tašky oblečenie. Zháňala som všetky svoje veci a po celej chatke. Po dvadsiatich minútach som bola hotová. Po odchode z chatky sa na mňa všetci dívali ako na blázna, pretože som bola ovešaná dvoma cestovkami a batohom. Sadla som si na zem na provizórne parkovisko a čakala. Žiadne auto a ani nič. Nikto neprichádzal okrem chalanov. Všetci ku mne pribehli. Nahnevane, prekvapene a dokonca smutne.
,,Čo to robíš?" Spýtal sa Ben. Všetci moji chalani sa postavili tak, aby ma obklúčili.
,,Prečo ste ma nezobudili?" Keď som sa ich to pýtala, tak som pocítila v hrdle hrču. Tú hrču som dosť dobre poznala. Chcelo sa mi plakať, pretože mi budú chýbať.
,,Večer sme sa zhodli v tom, že sa potrebuješ vyspať." Odpovedal Timo. Clonili mi, a tak som si nevšimla prichádzajúce auto. Auto, ktoré ma odvezie domov. Motor sa vypol a dvere otvorili a následne aj zabuchli.
,,Kde si Roxy?" Hovorila Mima. Kedže som sedela na kufroch, tak ma nebolo vedieť.
,,Tu som?!" Zakričala som jej a pomedzi Oliho nohy vystrčila ruku.
,,Vypadnite od nej." Povedala chalanom ale tí ju neregistrovali. Potom som zostala v šoku. Brechot psa ma rozveselil. Brechot môjho psa, mojej Handsey (Hensy). Chalani sa rozostúpili, zrejme sa jej zlakli. Vždy ma chránila. Pribehla ku mne a ja som ju celú objala. Hrča v mojom hrdle narastala a ja som ten tlak nezvládla. Rozplakala som sa a usmievala na ňu.
,,Ahoj, parťáčka." Hovorila som jej a hladkala ju. Bola veľká. Keď sedela, tak mi bola po začiatok panvy. Bola len a len moja. Prišla k nám Mima.
,,Musela som Handsey zobrať zo sebou. Mama išla na nejakú služobnú cestu a samú som ju nemohla nechať doma." Hovorila. Chcela mi zobrať jednu tašku do auta, ale chalani ich v rýchlosti vzali a pevne držali.
,,Viete o tom, že ide domov?" Spýtala sa ich akoby si overovala fakty. Nikto nič nehovoril. Len tam tak stáli a zrejme sa báli. Handsey sa okolo nich motala a vrčala. Opäť ma chránila.
,,Možno som sa správal ako idiot, ale za to tu nemôžeš nechať chalanov. Veď oni ti nič neurobili. A navyše pokazíš reputáciu našej chatky. Sme jediní, čo ostanú spolu až do konca." Ozval sa Trevor. Ani som sa na neho nepozrela. Ignorovala som ho úspešne.
,,Takže to kvôli tebe?!" Začali chalani a ja som prikývla.
,,Nemohol si ju nechať tak? Chceš aby ťa vyhodili?" Vstupovali mu do svedomia, aj keď podľa mňa zbytočne.
,,Dajte nám dve sekundy a všetko jej vysvetlím. Zatiaľ vezmite jej veci späť do chatky." Povedal im a ja som sa na neho ani nepozrela. Jasne, že chalani urobia všetko to, čo im povie. Ani toto nebola výnimka.
,,Sám si povedal, že sa nič nestalo." Postavila som sa a držala za obojok Handsey, pretože by po ňom okamžite vyštartovala.
,,Nemyslel som to tak. Keď..ja som nevedel, že to bolo..no veď vieš." Snažil sa hovoriť tak, aby to chalani nevedeli a ja som mu bola za to vďačná. Asi by som sa prepadla od hanby keby to tak bolo.
,,Chcem len poslednú šancu." Rezignovane povedal a tým upútal moju pozornosť. Pozrela som sa na neho dosť prekvapene.
,,Nepočúvaj ho Roxy." Radila mi Mima. Chcela mi len dobre.
,,Poslednú?" Overovala som si a pustila Handsey, pretože isto chcela ísť ku jazeru.
Vzdychol, pozrel sa na mňa, uškrnul sa a prikývol.
,,Chcem aby si tu ostala. Potrebujem ťa tu." Nevedomky som sa usmiala.
,,Tak a je to jasné. Ostáva." Povedala Mima a išla ku jazeru za Handsey.
Postavila som sa a pozrela sa na neho.
,,Takže sa vrátime k naším nociam?" Spýtal sa a ja som sa zasmiala.
,,Žiadne také. Bude pri mne Handsey." Dúfala som, že tu môže ostať.
YOU ARE READING
Viditeľná neviditeľnosť
Teen FictionZvládne byť neviditeľnou po boku celého chlapčenského tábora?