Viditeľná neviditeľnosť

Oslava20

,,Prečo ste sa chceli ísť prechádzať práve dnes?" Spýtala som sa ich. Išli sme cez les, až sme sa dostali na nejakú lúku. Fakt hrozná cesta.
,,Pretože dnes má Ben narodky." Zastavila som a aj ony.
,,Všetko najlepšie Ben." Išla som k nemu a objala ho. On ma poriadne vystískal a potom som ho pustila.
,,Vďaka Roxy."
,,Verím, že neplánujete oslavovať na sucho." Povedala som im a ony sa zasmiali.
,,Prečo asi sme chceli aby si jedla?"
„Z dobrej vôle a strachu o môj život?" Hádala som a ony ma poponáhľali aby som ich nebrzdila. Napokon sme vyšli na lúke. Už bola pomerne tma a tak sme si posadali do kruhu. Ja som sa na nich natískala aby mi nebola zima a ony to prijali. Podľa Benových rečí je on oslávenec a tak má právo sedieť vedľa mňa. Vytiahli jednu fľašu vodky a asi šampanské. Nerada som miešala ale povedala som si, že veľa piť nebudem.
,,Tak si už povedzme, prečo sme tam kde sme. Veď o sebe nič nevieme." Povedal Timo a ja som súhlasila. Otvorili obe flaše a najprv sme si pripili šampanským a potom vytiahli plastové poháre a naliali nám spravodlivo.
,,Univerzita toho veľa ponúka, hlavne prácu po škole. Dnes je doba, že človek si s normálnym vzdelaním nenájde prácu a ja tak nechcem dopadnúť. Aspoň budem mať istú budúcnosť." Hovoril Olino. Zistila som, že keď človek pije, tak mu je teplejšie.
,,Môj otec je vojak a aj ja ním chcem byť. Nie je to tak, že by ma nútili alebo čo, ale už od malička ma na to pripravovali. Chodil som na rôzne bojové umenia a súťaže. Je to už v rodine." Pokračoval Timo.
,,Vojaci majú skvelý plat, čiže sa to zíde. Moja rodina má isté finančné ťažkosti, tak im aspoň pomôžem. Lenže keď nezískam štiependium, tak si to nemôžem dovoliť a odstúpim." Pozrela som sa na Bena či to myslí vážne. A myslel to tak. ,,Ja chcem cestovať. Vždy som chcel navštíviť rôzne mestá a pozrieť si také známe pamiatky a tak. Chcem objavovať a žiť. Toto je jedna z možností ako si splniť sen. " Ozval sa Trevor a potom padli pohľady na mňa.
,,Ja som tu v podstate nedobrovoľne. Išla som na koncert, ony si povedali, že som ušla a tak ma tu otec dovliekol aby ma mal pod kontrolou."
,,Poď s nami na univerzitu."
,,Ešte som nezmaturovala ale hneď by som šla len aby som nevidela Mimim dokonalý ksicht." Povedala som. Zatvárili sa nechápavo.
,,Mám dvojča, Mimu. Ona je tá obľúbená, dokonalá proste skvelá. Ja som tá, čo robí hanbu a na škole sa na ňu ani nepozrú. Neviete aké to je mať krajšie dvojča, ktoré chcú všetci."
,,Chodia s tebou strašne slepý idioti na školu." Povedal Trevor a nalial si vodku.
,,To že sú idioti je pravda." Zasmiala som sa a Timo mi dolial vodku.
,,Už máš dosť." Povedal Trevor a chcel mi pohár vziať, lenže ja som ho pevne držala a vodka sa naňho vyliala. Išla som bližšie k nemu a chcela jeho pohár, lenže on sa zvalil na zem a ja som dopadla na ňom. Na Trevorovi. Díval sa do mojích očí a ja som našpúlila pery.
,,Nešpúl ich." Pošepol a natiahol sa ku mne.
,,Ale čo." Chcela som sa zasmiať ale on ma pobozkal. Neodtiahla som sa, pretože sa mi to páčilo.
,,Noo, už by sme mali ísť. Má dosť." Ozval sa Ben a Trevor ma posadil. Pomohli mi na nohy a všetko spratali do rupsaku. Pridržiavali ma, pretože som sa o všetko potkýňala.
,,Teraz budeš tak ticho ako len dokážeš. Ak nás chytia, tak nás vyhodia a my to nechceme." Šepkal mi Trevor do ucha. Prikývla som a opatrne kráčala. Zastavila som.
,,Asi budem bluvať."
,,Och Bože, Roxy. Vydrž." Olino ma vzal za ruku a ťahal na záchody.
,,Ostane s ňou len jeden aby to nebolo nápadné."
,,Máš to u nás." Povedali Trevorovi a išli do chatky. On ma vzal na záchody a držal mi vlasy.
,,Tak už sa vyzvracaj. Nemáme na to celú noc." Hovoril nahnevane. Bolo mi do plaču, neznášam pocit keď ma napína na zvracanie.
,,Nebudem bluvať. Len ma napína. Poďme." Postavila som sa a otočila sa na neho.
,,Zvládneš to?" Spýtal sa a ja som ho objala. Privinul si ma ku sebe a mne sa chcelo spať.
,,Roxy?" Zatriasol mnou ale ja som bola fakt ospalá.
,,Hmmmm."
,,No tak poď." Čakala som, že ma vezme do náručia, lenže on si ma prehodil cez plece a tľapol po zadku. Vedela som, že je iný a to ma neprekvapovalo. Vošiel do chatky a zložil ma do postele. Prikryl ma paplónom a zohol sa, že niečo zdvyhne zo zeme. Pritiahla som ho ku sebe za tričko, takže sa podoprel o posteľ aby na mňa nespadol.
,,Stále sa na teba hnevám." Zamrmlala som a on sa uškrnul.
,,Ja viem, a to ma mrzí." Vlepil mi rýchlu pusu na čelo a ľahol si do svojej postele.