Viditeľná neviditeľnosť

Darček

Po dvoch hodinách, cez ktoré som dostala raňajky v podobe lievaniec, sme sa vydali ku chatkám. Šatku som si už odmietla dať, pretože som nechcela riskovať opálenie v podobe čiary na očiach. Mimine auto bolo preč. Ostala som nemilo prekvapená.
,,To som sa s ňou nemohla ani rozlúčiť?" Spýtala som sa ich s ťažkou hrčou v hrdle. Normálne by som sa tam rozplakala.
,,Daj tomu čas a pochopíš." Bola ich prvá rozumná odpoveď za celé dve hodiny. Zastavili sme pred telocvičňou. Dvere boli zatvorené a to ma prekvapovalo, pretože sa zamykali len na noc, z ohľadu bezpečnosti. Dvakrát po sebe divne Timo zaklopal a napokon otvoril. Priznám sa, že som to od nich nečakala. Všade boli rozvešané balóny. Hneď ako som tam vošla, som sa rozbehla k Mime a poriadne ju objala.
,,Ďakujem, ďakujem." Ďakovala som ako zmyslov zbavená. Po jednom ma chalani vyobjímali a na moje prekvapenie tam boli skoro všetci. Nemohla som tomu uveriť. Bola som s nimi šťastná.
,,Všetko najlepšie, dcérka." Povedal mi Kapitán-otec a ja som sa na neho pozrela ako tam predo mnou stojí a čaká na moju reakciu. Nevedela som čo mu mám po tých slovách povedať.
,,Ďakujem." Prekonala som sa na krátku odpoveď a už som sa hnala k ostatným.
,,Kedy? Prečo? A hlavne ako?" Pýtala som sa ich pred tortou. Bola moja obľúbená.
,,Keď sme boli u vás doma a ty si sa s Trevorom zašili hore a vtedy nás to tak napadlo. Mima všetko doniesla a tvoj otec to zorganizoval a súhlasil." Chrlil zo seba Timo. Trevor sa ku mne ani neozval. Rozhodla som sa ho neriešiť a išla krájať tortu. Popravde som odkrojila jeden kúsok sebe a potom to za mňa prevzala Mima, pretože som umierala po čokoláde.
,,Je to tu také iné." Ozvalo sa za mojím chrbtom a ja som sa v rýchlosti otočila. Jasne že to bol on. Veď jeho prítomnosť som zacítila okamžitem
,,To tie balóny." Usmiala som sa na neho a pozrela sa na ne. Tváril sa tak inak. Akoby sa hanbil alebo nevedel čo povedať. Veď on mal vždy čo povedať. Dívali sme sa na seba ale ani jeden z nás neprehovoril.
,,Všetko najkrajšie, Roxy." Povedal mi Tibor z tretej chatky. Objal ma a podal mi pohár. Trevor sa zatváril napäto a nahnevane. Čuchla som si k poháru a skoro mi vyrazilo dych. Bol to alkohol a dosť silný.
,,Čo na to David?" Spýtala som sa ho karhavo. Ani v najhoršom sne som nemala predstavy o tom, že ak ich nájdu spitých, tak to bude len kvôli mne.
,,Oni už odišli. Vraj sa máme my mladí zabávať." Štrngol si svoj pohár o môj a ja som sa na silu usmiala a odpila si. V hrdle ma pálilo a rozprúdilo mi to krv v žilách. Po desiatich minútach pod Trevorovým nahnevaným pohľadom som sa cítila slobodná a uvoľnila sa. Tortu som dojedla a išla ku Mime.
,,Musím ísť už domov. Ale ešte prídem a potom ti donesie nejaké potrebné veci. Ešte raz všetko najlepšie." Objala ma a do vlasov vtisla pusu. Dúfala som, že nepila. Porozhliadala som sa okolo seba. Vonku sa už stmievalo a to mi prišlo, že sme tu len päť minút. Ostala tam už len moja chatka. Všetci vyzerali spito pod obraz boží. Zasmiala som sa a skoro spadla ale Trevor ma zozobieral zo zeme, takže som spadla.
,,Už máte všetci dosť a hlavne ona. Ide sa preč." Zavelil a postupne nás zozbieraval s Davidom do chatiek. Davidovi to bolo dúfam jedno a pevne som verila, že ku Kapitán-otcovi sa to nedostane.
,,Kam ideme?" Spýtala som sa ho po ceste. Pevne ma držal a dával pozor aby nás nenašli.
,,Kam by si chcela ísť, princezná?" Odpovedal mi otázkou. Neznášam také situácie.
,,Ja...? Ku hviezdam." Vzdychla som si a on sa uškrnul. Otvoril dvere do chatky a opatrne ma zložil do postele.
,,Budeš ..spať tu..? Ja už..bez..bez teba..nezaspím." Koktala som pri vyzliekaní teplákov. Neviem kde som nabrala toľkú odvahu. Ostal ticho a ja som sa pomrvila na mieste. Čupol si rovno predo mňa a chytil lem môjho trička a pomaly zaň zaťahoval.
,,Neviem si predstaviť iné miesto na spanie ako je vedľa teba." Šepol asi len aby nezobudil chalanov a ja som prikývla na znak súhlasu. Opatrne mi tričko dvíhal hore, až som automaticky dala hore ruky a on mi ho prevliekol cez hlavu a hodil na zem. To isté urobil so svojím tričkom, ale tepláky si nechal. Ľahla som si a on si ľahol tak ako naposledy. Palcom mi zdvyhol bradu a moje oči našli tie jeho.
,,Všetko len to najlepšie, princezná." Šepol a ja som si naivne myslela, že ma pobozká. Naklonil sa a dal mi pusu na čelo. Nebolo to síce na pery, ale aj toto sa počíta, no nie?