Viditeľná neviditeľnosť

Narodeniny

Od toho večera som už bez neho nedokázala zaspať. Snažila som sa, ale nešlo to. Človek to raz vyskúša a už si na to zvykne. Samozrejme, že som nič nedala najavo.
,,Ako si sa vyspala?" Spýtal sa ma, pretože chcel vyrývať. Zrejme vedel, že som sa vrtela v posteli skoro celú noc a nedokázala nájsť tú správnu polohu na spánok.
,,Tak ako nikdy." Odpovedala som mu a začala sa obliekať. Bolo mi trošku smutno, pretože mi neblahoželali k narodeninám, i keď o tom nevedeli. V kútiku duše som dúfala, že Trevor si na to spomenie, ale nedočkala som sa. Vyšli sme do skorého slnečného rána. Opäť sme začali behom. Na vrchole som si musela dať pauzu. Lahla som si do trávy a všetci sa na mňa usmievali. Začínala som sa usmievať aj ja, pretože sm mala v hĺbke duše štipku viery, že vedia o tomto dni. Samozrejme som sa zmýlila.
,,Neusmieval by som sa na tvojom mieste. Ten pavúk ťa zožerie." Povedal Trevor a capol ma po ramene. Vzdychla som si a keď som sa na nich pozrela, tak sa dali v rýchlosti do behu kopcom dole. Vstala som a nasledovala ich. Vôbec sa mi nechcelo, veď som mala oslavovať. V blízkosti chatky som spozornela, pretože som uvidela blonďavú hlavu s tuctom balónov vo vzduchu. Oči sa mi rozžiarili a svojím behom som predbehla aj chalanov.
,,Heej. Nechoď tam Roxy." Kričali za mnou a niečie ruky ma oblapli za pás a stopli.
,,Pustite ma." Vrtela som sa, lenže márne. Držalo ma viac než dva páry rúk. Na očiach mi pristála šatka a vďaka nej som nič nevidela.
,,Ak ťa pustím a ty sa rozbehneš, tak pri svojom šťastí skončíš v jazere. Ostaň stáť." Hovoril každé jedno slovo pomaly a ja som prikývla. Trevor ma pustil a ja som naprázdno prehltla. Ostala som stáť.
,,Vezmeme ju tam a vy choďte zatiaľ tam a choďte aj po nich. Nech nezabudnú na tú vec a o dve hodiny sa vidíme." Povedal v dosť trápnych šifrách Timo a spolu s Benom ma viedli po kopci hore.
,,Dve hodiny budeme v lese?" Spýtala som sa ich a oni sa uchechtli. Boli ticho.
,,Nechcem vám to hovoriť, ale ak to zistí Kapitán-otec, tak vás vylúči." Vyhrážala som sa im.
,,Nemyslím si."
,,Tvoj otec to vymyslel a pomohla nám s tým Mima." Vydýchla som si. Nemohla som uveriť tomu čo som počula.