Viditeľná neviditeľnosť

Bojuj alebo uteč

,,Prisahám, že na to pôjdeme pomaly." Hovoril David.
,,To znamená..." Nedopovedala som lebo to mal dopovedať on.
,,To znamená, že si dáš najprv raňajky, potom beh a tak ďalej. Keď nebudeš vládať, tak nám dáš stop a vrátime sa. Ani sa nenazdáš a budeš to zvládať úplne normálne." Povedal a ja som súhlasila. Najprv sme išli do jedálne a až potom behať. Zvolila som inú trasu, pretože vonku strašne svietili slnko a nechcela som tak behať. Išli sme popri lese pomaly. Ony sa síce nesťažovali ale vedela som, že takto vídu z cviku. Troška som pridala a napokon to asi po hodine vzdala a vrátila sa späť.
,,Išlo ti to, Roxy." Chválili ma, ale ja som sa len zvalila do trávy a zrýchlene dýchala. Iba som im zdvyhla prst a ďalej oddychovala. ,,Už len cvičenie a potom obed." Povedal David.
,,Prezlečiem sa a prídem za vami do telocvične." Vstala som a išla do chatky. Vybrala som si z tašky športovú podprsenku a kraťasy. Vlasy som si rozpustila a na ruku dala gumičku. Po ceste som si robila vrkoč. Vošla som do telocvične a všetci sa na mňa pozreli.
,,No bože, veď je teplo." Všetci sa potom pozreli inam, len Trevor nie. Išla som k boxovaciemu vrecu a našpúlila pery.
,,Kto je ochotný učiť ma?" Spýtala som sa ich a ony sa na mňa pozreli. Dala som si ruky v bok a pozrela sa na ne. Nemala som hroznú ale za to ani dobrú postavu. Mala som taký zlatý stred.
,,No ja by som mohol." Ozval sa Trevor a v tom momente sa ozvali všetci.
,,Stačí jeden." Ozvala som sa, keď ku mne išli.
,,Ale no tak. Aj my chceme." Povedali a ja som pochopila, že s nimi bude sranda.
,,Vy moje zlatíčka." Povedala som im a zasmiala sa.
,,Takže najprv sa musíš postaviť do obranného postoja." Hovoril Tim a názorne mi ho ukazoval.
,,Ale ešte skôr si dáme nejaké kondičné cvičenia aby si sa tak skoro nezadýchala." Povedal David. Boli tam aj chalani z iných chatiek ale s nimi som si až tak nerozumela.
,,Toto je len pre chatku číslo sedem a naše dievča. Takže hoďte spiatočku." Povedali tým druhým a ony odišli. Ja som bola ich dievča. Stálr som si to opakovala v hlave dúfajúc, že sa neusmievam. Zostali sme tam sami. Dívala som sa na nich a uvažovala, že toto bude možno celkom dobré.
,,Najprv si dáme brušáky, kliky, angličáky, zabeháme pyramídu a napokon niečo z gymnastiky." Povedal David a zapisoval si to.
,,Vy choďte k rebrinám a robte a Roxy niekto chytí nohy." Ten niekto bol napokon Trevor. Nikto nenamietal a zdalo sa mi, že sa im aj chce. Sadla som si na žinienku a pripravovala sa. Ruky som si dala za hlavu a nohy pokčila. On kľačal a pridržiaval mi ich.
,,Minútu robíte, minútu máte pauzu. Desať minút. Teraz." Povedal David a ja som mu bola vďačná. Začala som pomaly ale potom som pridala.
,,Neponáhľaj sa. Rob ich pomaly. Keď ležíš, tak sa nadýchni a keď sa dvýhaš, tak pomaly vydychuj. Potom ti to už pôjde samo od seba a spravíš ich veľa." Radil mi cez prestávku a ja som sa na neho usmiala.
,,Vďaka." Povedala som mu po desiatich minútach.
,,Ale ešte stále sa hneváš." Akoby ma doplnil.
,,To si píš že sa hnevám." Vstala som a aj on.
,,Teraz kliky. Poriadne chlapské." Trevor sa už pripravoval a jeden mi ukázal aby som vedela. Už som robila kliky, ale keď idem k zemi, tak sa nikdy neudržím a klesnem. Modlila som sa nech sa mi to nestane teraz. Ľahla som si na brucho a nadvyhla sa. Potom sme začali všetci robiť a im to šlo. Mne nie. Žiadne prekvapenie. ,,Ešte som nikdy nikoho nevidel tak dobrého v cvičení, že by pokazil kliky." Povedal ironicky Olino. Pozrela som sa na neho.
,,No nehovor." Odvrkla som.
,,Musíš sa viac podoprieť na rukách a daj ich viac od seba v úrovni hlavy." Presne sa na mňa díval kým som to neurobila. Išlo mi to tak lepšie ale i tak som sa dlho neudržala.
,,No nič, popracujeme na tom." Postavil sa a natiahol si ruky.
,,Angličáky sú podobné drepom a klikom. Ideme." Otočila som hlavu na Trevora a on mi to zas ukázal. Ide sa do drepu, potom do kliku a napokon sa vyskočí hore. Toto sme mali robiť len päť minút. Išlo mi to, samozrejme až na tie kliky.
,,Dobrá práca." Povedal David a pozrel sa na mňa.
,,Beh sme už mali, tak si dáme tú gymnastiku. Stojku, mlynské kolo, kozu a to bude asi aj všetko, pretože pomaly bude obed." Povedal Ben a pozrel sa na mobil. ,,Odfoťme sa, aby sme vedeli, že sme sa raz nechceli pozabíjať." Povedal so smiechom a všetci sa postavili ku sebe. Ja som ostala stáť na kraji.
,,Roxy, padaj do stredu." Povedal a ony mi tam uvoľnili miesto.
,,Ale ja nechcem stáť v strede." Namietala som.
,,To prežiješ. A napokon, je to rozkaz." Povedal David a odfotil nás. Mňa samozrejme objali a Trevor ma zo zadu pošteklil, takže som sa aj usmiala.
,,A teraz gymnastika." Povedala som a urobila šnúru.
,,Ja žasnem, že si sa nedolámala." Povedal Olino a ja som ho so smiechom buchla.
,,Aspoň niečo mi ide." Zaprotestovala som. Otvorili sa dvere a stál v nich jeden z vojakov.
,,David, volá ťa kapitán. Ostatný na obed." Zavelil a my sme išli.
,,Cez voľný čas rozhodne jazero. To bude oddych." Hovorili svoje nápady na tie dve hodiny či koľko a napokon sa rozhodli pre jazero. Vošli sme do jedálne a všade už sedeli.
,,Konečne ideš na obed." Povedali mi a ja som sa zasmiala.
Kapitán-otec sedel za osobitným stolom aj s vojakmi a my sme sedeli za vlastným stolom. Sadla som si a ony si naberali polievku. Ja v takom teple polievku odmietam. Ďalej sme mali ryžu s kuracím mäsom. Z tej ryži sa ešte parilo.
,,Jedz, zabudni na diéty." Povedal mi Oli a pozrel sa na môj tanier.
,,Ja nemám diétu. Jednoducho v takom teple neviem jesť." Vysvetlila som mu a on iba pokrútil hlavou. Ďobla som si z mäsa a ďalej sa s nimi rozprávala.
,,Musíme ísť behať?" Spýtala som sa ich.
,,Dáme si len päť kolečiek pri jazere a potom voľno. V takom teple nás nemôžu nechať na slnku. Veď im tu poodpadáme."
,,Musím vám oznámiť, že dnes nás opustil jeden z vás. Presnejšie Billy McOrin. Porušil pravidlo ohľadom Roberty včera večer." Povedal kapitán-otec všetkým a odišiel z jedálne.
,,Všetky pohľady boli na mne."
,,Prečo si nič nepovedala?"
,,Čo ti urobil?" Pýtali sa ma nahnevane.
,,Nič mi neurobil. Som v pohode." Povedala som im ale i tak ich to neupokojilo.
,,To bolo vtedy, keď si došla pozde zo spŕch?"
,,Hej." Povedala som im a vstala od stola. Rozhodne som sa nechcela cítiť ako na výsluchu.