Side Effect [His Bad Boy Ways #3]

2. Workoholik na dovolenke

Zdravím! :D Viem, že som vravela, že kapitoly nebudú bývať tak často, ale mala som produktívny víkend a keďže ste tretie pokračovanie HBBW prijali tak dobre, mala som motiváciu písať ďalej :) Na začiatok ešte spomeniem info o Side Effect- príbeh bude písaný z dvoch pohľadov, podobne ako CA, ale hlavným rozprávačom je Jade, čiže Lucas tam bude tak po menej :) 

Takže....nebudem to naťahovať, snáď sa vám bude nová časť páčiť a užite si posledné dva "školské dni" predtým, ako sa nám začne vitúžená dvojmesačná sloboda :3 Aj sa chystáte kamsi na dovolenky alebo budete v tichosti trpieť doma pri bazéne? :D Keby niečo, už teraz varujem, že od 6. júla som v Taliansku, čiže nové kapitoly očakávajte niekedy po 12. :) 

Enjoy! 

Lucas

Deň pred odchodom na dovolenku mi ušiel pes. Už zase. Za ten rok, čo ho mám, utekal z domu hádam každý mesiac, takže, keď mi to Penny v ten deň zavolala, nepohol som ani brvou. Pobehovať v panike po celom New Yorku by bolo zbytočné, raz som to už skúsil. Pred zadné dvere baru som položil zvyšky lososa, ktorá chceli Llywelynowci vyhodiť a čakal, čo sa stane.

Na výlet domov som sa tešil a zároveň nie. Chcel som sa vidieť s rodinou a bratmi, s mojimi priateľmi a konečne zase vidieť moje rodné mesto. No na druhej strane, bol som z toho aj nervózny, svoju prácu som zbožňoval, nikdy predtým som dovolenku nemal a bál som sa, či vôbec dokážem byť od Brooklynu tak ďaleko. Popravde, ak by nebolo môjho šéfa, žiadne voľno by sa nekonalo, Collins len mal pocit, že potrebujem vypustiť paru a že mi nepretržité pracovanie môže udrieť na mozog.

Posledných pár minút predtým, ako mala skončiť moja posledná zmena, som bol taký roztržitý a napätý, že ma Rhett musel odtiahnuť od umývadla, aby som nerozbil všetok riad.

„To si taký preskočený len z toho, že ideš na týždeň preč?" nadvihol na mňa obočie Rhett.

„Ja len...Nikdy som voľno nemal, neviem, či dokážem žiť bez práce," hájil som sa. „Navyše, čo ak sa niečo zomelie a budete ma potrebovať a ja budem míle ďaleko?"

„Lucas," trpezlivo ma oslovil Rhys, „nič sa nezomelie. A keby aj áno, pracujeme tu skoro rovnako dlho ako ty. Vysporiadame sa s tým."

„Ty proste pôjdeš domov, vyložíš si nohy a vypneš mobil," menovalo jeho ryšavé dvojča. „A, prosím ťa, urob nám láskavosť, nájdi si konečne babu!"

Keď som na odchode vyšiel z dverí, tak ako som predpokladal, ryba zmizla a na jej mieste stál svetlohnedý malinois so špicatými čiernymi ušami a jazykom až po zem. (Obrázok hore) 

„Zase si bol za dobrodružstvom?" prihovoril som sa mu. Buck zaštekal, ale či už to znamenalo áno alebo nie, nedozvieme sa to. Pohladkal som toho nezbedníka medzi ušami, zapol ho na vôdzku a spoločne sme pešo zamierili domov.

Ledva som sa dostal do bytu, oslobodil Bucka, ktorý mi hneď zmizol z dohľadu, a už aj ma niečo tuho objímalo okolo nôh.

„Hej, chéri!" zvolal som a zdvihol malú Joyce na ruky. Detsky sa zachichotala a pritisla si dlane na bacuľatú tvár, keď som sa ju pokúsil pobozkať na líce.

„Chýbal som ti, princezná?" usmial som sa na ňu a ona ma, ako na odpoveď, objala okolo krku.

Penelope som našiel sedieť v kuchyni za stolom, zaujato listovala v najnovšou čísle Vogue, zatiaľ čo dohliadala na našu večeru, ktorá sa piekla v trúbe.

„Čau, spolubývajúca," pozdravil som ju a podal jej Joyce, ktorá k mame naťahovala ruky.

„Vidím, že si našiel nášho tuláka," kývla hlavou na Bucka, ktorý civel do misky na svoj vlastný odraz a snažil sa ho uloviť.