Side Effect [His Bad Boy Ways #3]

23. Kostlivec v skrini

Och, no, toľko k môjmu sľubovanému skoršiemu pridávaniu -_- Vážne by som mala prestať dávať sľuby, ale kto mal čakať, že mi na jeden deň bachnú písomku z troch strán biológie, skúšanie z piatich strán o rímskej republike a na ďalší deň iných 6 strán o druhej svetovej...? Ja viem, že moje problémy vás nezaujímajú, hlavne, keď som si istá, že tieto dva týždne budú zabijácke pre nás všetkých (inak, prajem pevné nervy!), ale nejako sa vyhovoriť musím, nie? :D Vonku zima a sneh, ale tak snáď vás rozprávanie zo slnečného Toskánska aspoň trochu rozohreje ;) 

 Jade

Stretnutie s Marcom ma natoľko potešilo a ohromilo, že som zabudla na jeho drobnú chybičku krásy, ktorá mi začínala liezť hore krkom ešte v Bologne - bol to chorobný romantik. Bol mojím úplným opakom, mal tendenciu brávať nás s Giou do drahých reštaurácii, platil za nás, každý deň nám od pouličnej kvetinárky kúpil ruže a neustále nás ťahal na koncerty klasickej hudby alebo na balet a operu. Marco bol skvelý a mala som ho rada, ale na môj vkus bol prehnane sladký.

Kým som kráčala cez mesto, aby som sa dostala do cieľa, ktorý mi poslal esemeskou, hovorila som si, že ho to možno už prešlo, že ho ten rok v bankovníctve zmenil a upustil od tohto štýlu. Hneď na to som však vstúpila do malého parku, kde už ma čakal s dekou a piknikovým košíkom v rukách a moje nádeje zhasli ako pokazené žiarovky na stromčeku. Napriek tomu som sa snažila tváriť nadšene a s úsmevom k nemu podišla.

„Šéfovať je super," vysvetľoval mi, keď som sa ho spýtala, čo to má znamenať, „všetci sa môžu ísť pretrhnúť, len aby vyhoveli tvojim prianiam."

Našli sme si voľný zelený pľac, roztiahli si naň deku a sadli si. Všade okolo nás sa vyvaľovali páriky, ktoré si užívali slnečné dopoludnie, túlili sa k sebe a proste sa správali nechutne zamilovane. ....a s Marcom teraz vyzeráme najskôr presne ako oni. Striasalo ma od hnusu.

„Šampanské?" ponúkol ma Marco. No jasné, jedine vážený pán DiPierro môže vyrukovať s piknikom a šampanským hneď o jednej poobede.

„Dám si," prikývla som. Ak už nič iné, aspoň mi to pomôže na nervy.

Nechápte ma zle, Marco bol neskutočne pekný kus chlapa, vyzeral ako typický Talian so svojou hnedastou pokožkou, čiernymi vlasmi a tmavými očami, v mojom rebríčku najkrajších chlapov sa radil na druhé miesto, hneď za Lucasa, o ktoré sa delil s Colom a netvrdím, že mi toto jeho rozmaznávanie a prejavovanie náklonnosti nelichotilo, ale bolo to úplne mimo môj štýl. Nepotrpela som si na gestá, nepotrebovala som ani len rande alebo kvety, aby som chápala, že mužovi na mne záleží. Lucas to vždy chápal, ten vždy vedel, kam ma zobrať, keď sme sa spolu nudili.

Spomenula som si obzvlášť na jeden víkend, kedy sme obaja len znudene vylihovali u nich doma na gauči, zmorení nič nerobením a netušili, ako zabiť čas. A potom sme začuli, ako v správach hovoria o festivale, čo sa konal v meste neďaleko a Lucas bez slova vyskočil z pohovky, schmatol ma a už sme aj frčali tam. Bol to skvelý deň, aj keď sa začal tak katastrofálne. Bolo to plné zaľúbených, čo sa držali za ruky, vystreľovali si plyšákov a spoločne odjedali z cukrovej vaty. Dvíhal sa mi z nich všetkých žalúdok a na jednu chvíľu som sa zľakla, že sa Lucas bude chcieť správať rovnako.

Avšak, on ma zobral preč od toho všetkého, na rieku, kde sme sa kajakovali, špliechali na seba vodu a snažili sa jeden druhého prevrátiť. Perfektná kombinácia adrenalínu a zábavy. Potom sme šli na čertovo koleso a hádzali po sebe popcorn, ďalší kolotoč, ktorého meno som už zabudla, ale bol to ten, čo sa krúti do všetkých možných aj nemožných smerov a kričali sme na seba nechutnosti, len aby sme toho druhého prinútili vracať. Ten, čo prehral, mohol toho druhého potom hodiť do jazera.