Side Effect [His Bad Boy Ways #3]

29. Ruiny

Hello! Zase sa ozývam, ale to nikoho aj tak nezaujíma, takže prejdem rovno na kapitolu. Oh, a aby som nezabudla, do konca nás čakajú ešte tri kapitoly ;)
 

Lucas

    New York snáď ešte nikdy nevyzeral bezútešnejšie. Bol som doma sotva tri dni a už som mal chuť zdrhnúť, odísť niekam ďaleko od všetkých tých známych vecí, ktoré mi teraz len spôsobovali bolesť. Penny ma vyzdvihla na letisku a, samozrejme, hneď sa ma opýtala, čo zapríčinilo môj predčasný návrat. Mlčal som, nemal som náladu sa o tom baviť, ak vôbec niekedy budem. Viac do mňa nedobiedzala, ale neustále ma pozorovala, sledovala každý môj pohyb a mne to liezlo parádne na nervy. Ako keby som bol zločinec, ktorý musí byť neustále pod drobnohľadom, aby nevyviedol nejakú hlúposť. 

       Ale zo všetkého najhoršie boli noci. Moje spánkové návyky už aj predtým boli mizerné, ale teraz boli doslova na facku. Nielenže som nevedel spať, nedokázal som si ani len utíšiť myseľ a prestať myslieť na Taliansko, na to všetko, čo sa medzi nami stalo, na to, ako som si uvedomil, že ju milujem a miloval som celý život od tej chvíle, čo mi vynadala, lebo som jej rozbil kávu.

      Sám so sebou som nedokázal vydržať a hektickosť najväčšieho mesta v Amerike ma ako-tak udržovala príčetného. Mo mi robil spoločnosť. Zakaždým, keď ma moja posteľ vyhodila, som si vzal veci a odišiel si k nemu zaboxovať a mlátil som do vreca dovtedy, dokým ma neboleli hánky tak veľmi, že som ledva dokázal vystrieť ruky. Potom som sa zvalil na stoličku oproti Moovi, ktorý sa po troch rozvodoch nemusel pýtať, aby vedel, čo ma trápi a spoločne sme sa utiekali k jedinej dámskej spoločnosti, ktorú sme dokázali zniesť – k whisky.

„Ako dlho trvá kým...no, kým to prejde," zaujímal som sa a prinútil sa prehltnúť aj zvyšok hnedej tekutiny. Tvrdému alkoholu som sa vyhýbal štyri roky, chvíľu potrvá, kým si znova zvyknem.
Mo sa pokrivene usmial. „Neprejde, iba sa naučíš žiť ďalej." Hm, takú odpoveď som počuť nechcel, nepozdávala sa mi.
„Ako dlho ju miluješ?"
„Päť rokov," povedal som bez rozmyslu. „Ale uvedomil som si to len pred pár dňami."
Mo na mňa zvedavo pozrel a možno to bol dôvod, prečo som rozprával ďalej.
„My...Zoznámili sme sa ešte na strednej, ona bola prváčka, ja som maturoval, ale z akéhosi nevysvetliteľného dôvodu sme sa spriatelili. Rozumeli sme si, bavili nás podobné veci a ja som sa pristihol, že s ňou rád trávim čas. Stala sa mojou najlepšou kamarátkou."
„Lenže potom, po pol roku, čo sme sa spoznali, prišiel jeden trápny vianočný večierok, ktorý organizovala naša škola a vtedy sme to obaja kolosálne pokašlali tým, že sme sa nechali uniesť a vyspali sme sa spolu." Sám pre seba som pokrútil hlavou, keď som si to vybavil, spomenul si, aké to bolo nesprávne. „V tej dobe som sa nesprával k ženám veľmi pekne, Mo, a keď sa udialo toto s Jade... Znechutil som sa sám sebe. Mala len pätnásť, zaslúžila si niečo lepšie ako len rýchlovku v aute, zaslúžila si niečo oveľa lepšie, ako som bol ja."

      Zmĺkol som, aby som do zrazu stiahnutých pľúc nahnal trochu vzduchu. Mo nepovedal ani slovo.
„Možno aj to bol dôvod, prečo som celé tie roky mlčal, prečo som tie city popieral tak dlho – bola pre mňa príliš dobrá, po tom všetkom čím si prešla... Mala na viac ako len na násilníckeho bitkára so sklonmi ubližovať ženám. Nemal by som sa preto čudovať, že ma nemiluje, ako by aj mohla, všakže? Ale predsa to bolí, Mo..."   

      Hrdlo ma pálilo, no nahovoril som si, že je to kvôli alkoholu, ktorý som stále cítil na jazyku. Pretrel som si dlaňami oči, pre každý prípad. Samozrejme, že som nebol jej lásky hodný, mal som si to uvedomiť už dávno. Za svoje zlomené srdce si môžem sám.
„Chlapče, teraz ti niečo poviem," konečne prehovoril Mo. „Možno som starý a osamelý, ale niečo viem – ty nie si zlý človek, Luc a zaslúžiš si lásku tak ako každý iný. Žiadny človek nie je „príliš dobrý", všetci sme si rovní, v otázke lásky ešte viac. Kto sme, aby sme súdili, či je pre nás daná osoba vhodná, či sme jej hodní práve my...? Keď niekoho miluješ, je ti jedno, ako vyzerá, či je z bohatej rodiny alebo chudobnej, však? Tak prečo by si sa mal obzerať na to, čo si zaslúžiš a čo nie? O tom ty nerozhoduješ."
„Láske je sebecká, najegoistickejšia zo všetkých pocitov, pretože jej je jedno, čo naozaj chceš. Prinúti ťa cítiť, často krát v tebe prebudí emócie voči niekomu, ku komu to čakáš najmenej. A ty ju nasleduješ, pretože si slepý a hluchý a jediné, čo máš je ten cit. Myslíš, že lásku zaujíma, či ju chceš alebo nie? Myslíš, že ju zaujíma, či si myslíš, že si tej druhej osoby hodný? Samozrejme, že nie! Tvoje srdce nemá oči, nemá uši, nedokáže myslieť spôsobom ako tvoj mozog, a preto je úprimné. Srdce máš rovnaké ako každý človek na tejto Zemi." Natiahol sa cez stôl a pevne mi zovrel zápästie. „Už nikdy nehovor, že nie si pre ňu dosť dobrý, ak by to bola pravda, nezamiloval by si sa do nej. Láska nie je o tom, že si vymýšľaš dôvody, prečo s niekým nebyť. Láska je o tom, že si milovaného človeka držíš blízko a kašleš na následky."