Side Effect [His Bad Boy Ways #3]

5. Na vrchole sveta

Pekný stredajší večer všetkým! Dvadsať dní prázdnin za nami, to to ale letí, nezdá sa vám? Hej, ja viem, nemali by sme sa nad tým ešte stresovať a užívať si, ale...Málo som spala, to to potom aj tak vyzerá :D Ale, mojim mizerným spánkovým návykom môžete vďačiť, že vám dnes pridávam aj novú kapitolu SE ;) Chcela by som sa vám ešte poďakovať za tých vyše 3K reads, ste úžasní a ja sa čudujem, že sa vás nazbieralo toľko, keďže príbeh Lucasa a Jade nie je ani zďaleka taký dramatický ako boli DS a CA :) Budem len dúfať, že to so mnou budete schopní dobačovať až do konca :)

Here we go! 

 Lucas

Naše spoločné filmové večery s Jade, ktoré sa nakoniec menili na rána, som zbožňoval a mrzelo ma, že uplynulo tak veľa času, kým sme si ich zase zopakovali. Domov som sa vracal niečo po druhej ráno, no nebol som unavený. Ako vedúci mám tú nepríjemnú úlohu všetko skontrolovať, poprezerať a pozamykať, vždy odchádzam posledný a ešte sa mi nestalo, že by som sa do postele dostal skôr ako pred treťou. Za tie roky som si však zvykol a pomaly som spánok vyškrtol z môjho denného rozvrhu.

Nebol som zvyknutý, že by ma po príchode domov niekto čakal. Penelope aj Joyce boli dávno tuhé a Buck v sebe nemal ani toľko slušnosti, aby zdvihol hlavu a privítal svojho pána. Preto som takmer dostal infarkt, keď na mňa z kuchyne zavolal otec.

„Putain, papa!" vyhŕkol som.

„Nenadávaj," napomenul ma, „nesluší sa to." Odhodil som kľúče do misky na chodbe a prisadol si k nemu. Všimol som si, že má pred sebou naliaty pohár vína.

„Prepáč, len si ma vyľakal."

„Kde si sa pofľakoval?" zaujímal sa. „Odišiel si takmer hneď, ako si dorazil a vrátil sa až teraz, ani si poriadne nebol doma." Vedel som, že to nemyslí ako výčitku, no keď to povedal takto, zahanbil som sa. Bola to moja rodina, môj život, a prvé, čo som urobil potom, ako som ich po rokoch znova videl, bolo, že som sa vyparil za niekým iným.

„Je suis désolé," ospravedlnil som sa. „Ja...neuvedomil som si to. Zavolala mi Jade a pozvala ma na večeru a už som bol celý mimo."

Pri zmienke jej mena sa otec rozžiaril. V našej rodine sa nenašiel nikto, kto by Jade nemal rád, dokonca aj Tyler sa pri nej vždy menil na toho chlapca, ktorého som kedysi poznal. Levi a Theo z nej boli úplne hotoví, keďže už prakticky od narodenia boli tí dvaja neskutočne hyperaktívni, bolo takmer nemožné ich zvládať, ale stačilo, aby sa objavila Jade, priniesla so sebou svoje delikátne sušienky a hneď boli krotkí ako barančeky. Kým som ešte býval v Minnesote bola k nám pozvaná takmer každý piatok na rodinnú večeru.

„Ach, putain, ako veľmi mi to dievča chýbalo!" zvolal otec. „Pozvi ju k nám dnes na večeru, mama sa určite poteší." S úsmevom som sľúbil, že tak urobím, poprial otcovi dobrú noc a odpratal sa do svojej izby.

Zhodil som zo seba prebytočné oblečenie, topánky odkopol pod stôl a zvalil sa do príjemne studených perín. Nezaujato som civel do stropu a začal počítať tie povestné ovečky. Bol som však príliš čulý, prišiel som až po číslo dvesto tridsaťosem, kým som si konečne povedal, že to nemá zmysel a radšej vzal do rúk mobil a písal Jade správu.

Ja: Gemme, spíš už? Jej odpoveď prišla takmer okamžite, čomu som sa zasmial. Moja partnerka v insomnii nesklamala.

Gemme: Viac klišé vetou si už začať nemohol?

A nie, nespím, čo sa deje? Že by som ti už chýbala? :D

Ja: Ty mi chýbaš stále, gemme ;)