Side Effect [His Bad Boy Ways #3]

27. Nevypovedané

Ahooooj, tak vám prinášam novú kapitolu :) Snáď sa bude ľúbiť ;) 

Lucas

Spal som ako zabitý. Teda, nejaké dve-tri hodiny, kým ma Jade v spánku neodkopala až na okraj postele, kde som nakoniec skrútený do klbka, stuhnutý a utláčaný, strávil zvyšok noci. Napriek tomu mi to bolo viac než jedno, poznal som sa, poznal som svoje telo, ktoré po toľkých rokoch bez poriadneho spánkového režimu nepotrebovalo na prežitie viac ako tie dve hodiny v ríši snov. Plus som mohol zízať na Jade koľko som chcel a nemusel sa báť, že bude mať poznámky.

To, čo sa za uplynulých dvadsať štyri hodín stalo, bolo ďaleko za hranicami priateľstva, na míle vzdialené aj našej dohode a predsa... Nemal som výčitky. Nemal som ani len strach, čo bude, keď sa zajtra preberieme do nového dňa, postavíme sa pred skutočnosť a pred jej rodinu, ktorá musela veľmi dobre vedieť, prečo sa ani jeden z nás celý deň neukázal. Svedomie, pochované kdesi hlboko, mi našepkávalo, že už aj fakt, že necítim vinu je zlý, ale nenechal som ho skaziť mi náladu. Po viac ako štyroch rokoch som bol zase úprimne šťastný.

Z prikrývok som sa vymotal až na svitaní, nakoniec sa mi aj v tej nepohodlnej polohe podarilo zaspať a dobiť si tak energiu, ktorú som počas nášho celodenného vyvádzania stratil. Samozrejme, hore som bol skôr ako Jade, v poslednej dobe som si všimol, že lepšie spáva, za čo som bol len rád. Opatrne som teda vyliezol, prenechal jej celú posteľ, nech sa v nej vyvaľuje koľko chce a s mobilom sa zamkol v kúpeľni.

Kým som prehľadával mená v adresári, uvedomil som si, že som už celú večnosť nevolal domov, neskontroloval rodičov ani bratov a sľúbil si, že hneď, ako vybavím hovor, kvôli ktorému som vlastne vstal z postele, dám im o sebe vedieť. Zabudol som však na taký drobný detail, že v New Yorku je o šesť hodín menej ako v Taliansku, čo mi Penelope, samozrejme, nezabudla rázne pripomenúť.

„Lucas, do pekla, sú dve ráno, nemôžeš si zvoliť nejaký vhodnejší čas?!" zaprskala unavene.

„Prepáč, kto má stále myslieť na časové rozdiely?" kajal som sa. „Ale ak nechceš počuť žhavé novinky, tak potom sa hneď lúčim."

Na druhej strane nastalo ticho, poznal som ju už dosť dobre, aby som vedel, že kalkuluje, prehodnocuje moju ponuku. Čo ako veľmi sa to snažila popierať a skrývať, Penny bola rovnako klebetná ako všetky ženy, ktorá nemohla vystáť.

„Fajn," povzdychla si nakoniec, „ale nech to stojí za to, Anselin!"

Pre seba som sa usmial a povedal. „Dal som na tvoju radu." Zase dlhá odmlka.

„Dala som ti ich dve a teraz vážne nie som v takom rozpoložení, aby som hádala," povedala. „Začal si si konečne užívať slnko a prostredie alebo si sa konečne vyspal s Jade."

„Nooo, jedno i druhé." Ďalšie ticho a pomaly mi to už začínalo ísť na nervy. Počul som len akési šušťanie, ťapkanie a jej dych, kým sa, zrejme, kamsi presúvala po byte.

„Robíš si kurva srandu?!" zapišťala Penelope podobne ako to robia dievčatá v teenagerských filmoch a mňa veru stálo veľa síl nezačať sa nahlas smiať.

„Bolo by odo mňa nehanebne kruté, keby som ťa budil o druhej ráno len aby som si z teba uťahoval, nemyslíš?" vrátil som jej otázku.

„Ježíííííííííš!" Vedel som si ju živo predstaviť ako preskakuje na špičkách po kuchyni, škerí sa ako blázon a snaží sa držať v pohode. „Som za teba nenormálne šťastná, Lucas! A čo ďalej, ste teraz akože spolu?"