Side Effect [His Bad Boy Ways #3]

3. Vo svojom živle

Tak pred odchodom do Talianska vám ešte pridávam jednu časť, aby ste príliš dlho načakali :) Som to ale milá, čo? :D Vrátim sa 12., takže novú časť čakajte až niekedy po tom a možno vás poteším správou, že tento mesiac najskôr pribudne ďalší príbe, ak všetko pôjde tak dobre ako doteraz :) 

Užite si to tu bezo mňa a nezabudnite mi dať vedieť, čo si myslíte o kapitole aj o našich dvoch bláznoch ;) 

Jade

Z letiska sme Tanner aj ja šli už svojou vlastnou cestou. Rozlúčili sme sa, on sa vydal domov pešo, keďže to mal len pár ulíc a ja som sa naskladala do taxíka, aby ma odviezol najprv pozrieť mamy. Nie, nepomýlila som sa, ja...hm... Poviem to na rovinu, mám dve mamy. Teda, Christine nie je moja skutočná mama, po rozvode mojich rodičov si mama uvedomila, že muži sú nemožní a sprostí a prinášajú len sklamanie, tak si začala s našou susedkou a odvtedy je z nich pár. Najprv to bolo divné, jasné, že áno, ale zvykla som si. Christine je super a jej dcéru Ruby, som po čase tiež začala mať rada ako svoju vlastnú sestru.

Taxikár ma vyhodil pred bytovkou, kde som, ešte s oboma rodičmi, bývala už od mala. Otec sa od nás odsťahoval hneď po rozvode, kde sa práve teraz nachádza jeho bydlisko netuším, ale už dávno som sa tým prestala trápiť. Mama bola šťastná a ja vlastne tiež. Odomkla som si kľúčom, ktorý som si nechala, aj keď s nimi už pár rokov nebývam, aby som mohla prísť kedykoľvek chcem. Navyše to bol účinný spôsob, ako ich prekvapiť.

Potichu som vošla do bytu, nehlučne zhodila topánky aj cestovnú tašku a cupitala do kuchyne, kde som vedela, že mamu a Christine nájdem.

„Ťuk, ťuk," jemne som zaklopala na zárubňu dverí. Christine si takmer opálila jazyk, keď ochutnávala svoj kulinársky zázrak, no mama, ktorá sedela za stolom a štrikovala, na mňa len veľavravne pozrela ponad okuliare.

So širokým úsmevom som k nej podišla a vlepila jej pusu na obe líce. Chýbala mi, doma som bola naposledy cez Vianoce a aj to som väčšinou strávila zalezená vo svojom byte nad učebnicami s dejinami umenia alebo pred prázdnym plátnom, ktoré sa mi nemiestne vysmievalo.

„Ahoj, mami," objala som ju. Rukou ma pohladila po hnedých vlasoch.

„Vitaj doma," zašepkala mi. Podišla som ku Christine, ktorá na mňa stále vyčítavo hľadela za to, že som ju vyľakala.

„Mami číslo dva," usmiala som sa a tiež jej vlepila pusu na tvár.

Keď mi mama oznámila, že si našla nového partnera, teda partnerku, znenávidela som ju ešte predtým, ako som ju vôbec spoznala. Mala som desať, naši boli rozvedení len nejakú chvíľu a ja som stále verila, že si k sebe nájdu cestu, spôsob, aby sme boli opäť rodina, nová známosť znamenala, že je tá možnosť už dávno stratená. Čím dlhšie som však Christine poznala, tým ťažšie bolo ju neznášať, je to snáď ten najláskavejší človek, akého poznám! Zároveň je s ňou sranda a varí tak neskutočne dobre, že keby to nebola moja nevlastná mama, vzala by som si ju za ženu ja sama!

Mamy som nechala v kuchyni vykonávať ich činnosti a vybehla som hore schodmi v predsieni, pozrieť sa na poslednú babu v našej rodine. Našla som ju u nej v izbe, akurát si vybaľovala z kufra veci, čo mala so sebou na univerzitnom internáte. Pousmiala som sa, keď som si všimla, ako pri ukladaní vecí na správne miesto mimovoľne hýbe telom do rytmu, ktorý počuje iba ona.

„Čauko, sestrička," ohlásila som sa a Ruby takmer vyskočila cez otvorené okno.

Rozšírila na mňa nezábudkovo modré oči, no keď jej došlo, že som to len ja, vydýchla si a rozbehla sa ku mne, aby ma objala.