Side Effect [His Bad Boy Ways #3]

22. Priehľadné lži

Keďže Side Effect je v mojich dokumetoch už dokončený a stále máme prázdniny, tak vám prinášam novú kapitolu o niečo skôr a pevne dúfam, že počas školského týždňa sa mi tiež bude dariť pridávať častejšie ako tomu bolo pred Vianocami :) 

Snáď sa vám bude páčiť :) 

Jade

Stále som tomu nedokázala uveriť. Bol tu, v Siene, rovno predo mnou a to som si bola istá, že ho už nikdy neuvidím. Aby som to vysvetlila, Gianmarco DiPierro, ako znelo jeho nechutne dlhokánske meno, bol naším sprievodcom na výlete v Bologne, kde sme minulý rok boli s Giou. Naše prvé stretnutie bolo, hm, celkom otvorené. Hotel, kde sme bývali, nebol žiadny päťhviezdičkový grandhotel, vlastne to bol študentský hostel so spoločnými sprchami pre obe pohlavia. Nikto mi teda nemôže vyčítať, že som tam vtrhla a našla tam tohto, vtedy, neznámeho krásavca, ako vylieza zo sprchy.

Tým však naše trápne narážanie na seba neskončilo.

Samozrejme, rýchlo som odtiaľ zase vycúvala a stratila sa s nádejou, že ho už viac neuvidím, čo by bolo viac než nepríjemné. Lenže, neskôr večer ma Gia nemilosrdne vykopla z izby, pretože som jej liezla na nervy a neobťažovala sa ani počkať, kým sa prezlečiem z pyžama. Takže som skončila na chodbe s holým zadkom, len v tričku, ktoré som ukradla Tannerovi. A hádajte, kto práve vtedy išiel okolo!

Marco sa však ukázal ako gentleman. Požičal mi svoje sako, aby som sa zahalila a potom mi dovolil zostať v jeho izbe, kým moju drahú kamarátku prejdú krámy a prestane sa zdúvať. Ak si myslíte, že sme sa v tú noc spolu vyspali, tak....máte absolútnu pravdu. Poriadne dodnes netuším, ako sa to stalo ani prečo a kedy, ale bol prekliato sexy, Talian, slovo dalo slovo a... Vlastne, vďaka nemu som si uvedomila, že s nevyzretými chalanmi z vysokej to nikdy nebude ono.

Odvtedy sa Marco podujal robiť nám sprievodcu, Bolognu poznal lepšie ako ktokoľvek, keďže v nej vyrastal a ukázal nám miesta, ktoré by sme len s pomocou sprievodných brožúrok nikdy nenašli a navyše sa naňho dobre pozeralo a bola s ním zábava. Poznali sme sa možno len nejaké štyri dni, ale naozaj sme si sadli a stali sa z nás čosi ako priatelia. Dokonca aj Gii bolo ľúto, keď sme sa s ním potom museli rozlúčiť a vrátiť sa späť domov.

„Marco!" zvolala som, tento raz celá nadšená a rozbehla sa k nemu. So smiechom ma zachytil a zdvihol zo zeme. Ďalší prekliaty Hightower.

Po dlhej chvíli ma zložil späť na zem a odtiahol sa odo mňa, aby mi mohol pozrieť do tváre. Vôbec sa nezmenil, no, možno len tmavohnedé vlasy mal o čosi kratšie, ale inak mal stále ten hrejivý pohľad v jantárových očiach a milý úsmev na jednu stranu.

„Čo tu robíš, v Siene?" zaujímala som sa. „Teda, necháp ma zle, som rada, že ťa vidím, ale... Nebývaš v Bologni?"

„Najbližšie dva týždne nie, otec mi zveril šéfovanie jednej jeho pobočky tu v Siene." Žiarivo sa na mňa usmial. „A tiež ťa rád vidím, Jade." Jeho otec je majiteľom banky a keďže je Marco jeho jediný syn, samozrejme, že táto úloha poputovala jemu.

„Tak to by som mu asi mala poďakovať."

Vykecávali sme sa ešte pár minút, kým mi nedošlo, že som sem prišla s Enzom za cieľom ísť sa pozrieť na pekáreň, kde som ako malá trávila veľa času. Marco sa tiež ospravedlnil, že musí ísť späť do banky, ale dohodli sme sa, že sa neskôr stretneme na rovnakom mieste a čosi podnikneme. Naše opätovné stretnutie sme predsa museli nejako osláviť. Vymenili sme si čísla, tak ako sme to mali urobiť už pred rokom, na rozlúčku sa ešte raz objali a potom som už pádlovala za Enzom.