Side Effect [His Bad Boy Ways #3]

16. Telo na telo

Tak ma tu máte zase! Snažila som sa dať kapitolu už včera, ale vyskytli sa isté nečakaná veci, takže mi nakoniec čas nezostal... Už ma nebaví stále sa ospravedlňovať a vás to istotne nebaví počúvať, ale naozaj to nestíham častejšie, možno cez prázdniny si konečne niečo nadbehnem, ale radšej vám nič sľubovať nebudem. Prosím vás preto, aby ste boli trpezliví :) 

A teraz, porušia teda tú dohodu alebo nie? :D 

Jade

Výraz na Lucasovej tvári, keď uvidel môj prevlek, na ktorom som drela niekoľko hodín, bol ešte lepší ako som si predstavovala. Mal šťastie, ak by to s ním ani nepohlo, asi by som mu vypichla oči podpätkom. Presne tak, mala som na nohách opätky, také vysoké a nepohodlné, že aj Lady GaGa musela ísť prasknúť od závisti. Podväzky ma hrýzli a škriabali, v korzete som mala pocit, že mi každú chvíľu vybehnú prsia z výstrihu a tuším som si pri jeho zaväzovaní zlomila jedno či dve rebrá, ale ako hovorím, za jeho kompletne odrovnaný/ šokovaný/ užasnutý výraz to fakt stálo.

„Čau, kočka!" krikla na mňa Maggie so širokým úsmevom.

Opätovala som jej ho a prešla pohľadom jej kostým. Pozostával s obtiahnutých bedrových džínsov a čiernej podprsenky so strapcami, ktorá jej odokrývala brucho. Na hlave mala kučeravú blond parochňu.

„Budem hádať, Shakira?"

„Hej," prikývla. „Tuto Kurt Cobain mi vnukol nápad." Otočila som sa na Ian, ktorý s dlhými vlasmi, ktoré pôsobili, že ich nikto neumýval aspoň mesiac, vyzerala vážne komicky. Mags sa na mňa zahľadela a naklonila hlavu do strany.

„Napovedz mi," vyzvala ma.

„Mali to byť Spicegirls, ale moje schopnosti boli obmedzené," pokrčila som plecami.

Bola to nechutná lož, teda, až na tú časť s obmedzeniami. Do New Yorku som prišla s týmto nepotrebným a smiešnym kusom oblečenia s vlajkou krajiny, v ktorej som nikdy nebola, tak som si povedala, že to treba využiť. Určite som nemala v úmysle strácať čas nakupovaním a hľadaním toho správneho obchodu s kostýmami a potom aj outfitom.

Stačilo mi, že mi hľadanie parochne zabralo hodinu času. Ďalšiu hodinu som strávila pred zrkadlom, maskovaním tých odporných značiek, inak zvaných pieh, na mojej tvári, ktoré, ak by to pomohlo, by som si najradšej vypálila. A zvyšok času som sa súkala do oblečenia, hľadala správny spodok a nakoniec na seba natiahla červené šortky, ktoré boli príliš tesné, aby boli pohodlné. Mala som taký pocit, že neboli moje, zrejme sa ten kus odevu priplietol medzi moje veci, keď som si ich dávala u mám doma vyprať.

Cítila som sa ako hurka, ledva som dokázala dýchať a to nehovorím o tom, čo nastalo, keď som sa pokúsila vyštverať na vysokú barovú stoličku. Mala som taký nepríjemný pocit, že ak urobím prudký pohyb, všetko to na mne praskne a ja zostanem na hanbu všetkých stáť uprostred párty len v nohavičkách. Pod tú druhú kožu sa totiž nezmestila ani podprsenka.

Maggie mi po pulte posunula drink, suché Martini s dávkou olív a nepatrne na mňa žmurkla. Tá malá mrška presne vedela, čo potrebujem. Zamerala som pohľad späť na môjho Hightowera nahodeného v jeho domácich farbách- modrej a červenej. Nebyť tej podivnej čiapky, nedošlo by mi, že má byť za Napoleona. Trochu sa oklepal z toho šoku, čo nastal, keď ma uvidel a snažil sa venovať svojej práci, no neušlo mi, ako očami každé dve sekundy zalietaval mojím smerom. Nebudem klamať, užívala som si to, neskutočne veľmi!

Pomaly som sa začínala nudiť, nikto z mojich priateľov nemal čas sa so mnou rozprávať, k baru prúdilo stále viac a viac ľudí, až som rozmýšľala, či je vôbec možné, aby sa sem toľko ľudí vošlo. Nebavilo ma ani piť, Martini nie sú môj štýl a pochybujem, že by mi tu niekto pri všetkom tom chaose namiešal Cosmopolitan. Hudba však bola skvelá, hrali samé známe pesničky, ktoré teraz letia a zhodou okolností som ich všetky zbožňovala a poznala text.