Side Effect [His Bad Boy Ways #3]

10. Druhé kolo

Nazdááárek! :D Tak, ako som sľúbila, ozývam sa po 5 dňoch a musím vás varovať, že neviem ako to s kapitolami bude nasledujúce dba týždne, pretože mi začína brigáda a nie som si istá, či budem mať čas písať tak ako doteraz. Možno bude kapitola za 5 dní, možno neskôr, uvidíme ako to budem zvládať :) A chcela by som sa ešte poďakovať za 10K čítaní, ste úžasní a veľmi si to vážim :* 

Jade

Rozlúčky nenávidím zo všetkého najviac. Sľúbite si, že sa znova stretnete, že budete v kontakte, no sledovať, ako vám odchádza niekto na kom vám záleží, nikdy nebude znesiteľné. Pamätám si, aké to bolo lúčiť sa s otcom, aj keď to bolo vlastne len v mojej hlave, pretože mi skutočné zbohom povedať neprišiel. Jedného dňa som sa len zobudila, spakované kufre boli v predsieni, mama si v kuchyni spokojne pila kávu a na stole na mňa čakal len kus papiera s nápisom Je mi to ľúto.

Keď mi Lucas prvýkrát povedal, že odchádza, utiekla som od neho. Sedeli sme u nich na streche, na našom obľúbenom mieste a on mi len tak medzi rečou povedal, že po maturite má kúpenú letenku do veľkého mesta, aby začal pracovať a mohol sa postarať o rodinu. Vyhovorila som sa, že musím ísť domov, pretože som zabudla na jeden test, ale v skutočnosti som sa dlhé hodiny len bezcieľne túlala po meste a rozmýšľala, ako to bez neho zvládnem. Anselinovci boli to najbližšie, čo som mala k rodine, aj napriek tomu, že svoje mamy a sestru milujem. Lúčiť sa s ním vtedy bolo ako dostať nožom do srdca a teraz to bolo úplne rovnaké.

Vrátila som sa do svojho bytu, zvalila sa do perín a jednoducho len zízala do stropu. Zrazu som nevedela, čo mám robiť- Gia bola v práci, Owen bol s rodičmi, moje ženy si určite robia každá svoje, keďže viem, aké sú to workoholičky a Maggie som volať nechcela, raz som už zavolala v nevhodnú chvíľu a Ian na mňa kvôli tomu bol naštvaný celý týždeň. Musela som sa vyrovnať s tým, že Lucas už viac nie je tým jediným stabilným bodom v mojom živote a mala by som sa naučiť fungovať aj bez neho, tak, ako som sa naučila fungovať bez otca.

Dievča, dosť ľutovania! rázne som si povedala. Ja nie som ten typ, čo sa ľutuje, áno, Lucas mi bude neskutočne chýbať, je to predsa môj najlepší kamarát-, ale prisahal, že budeme v kontakte a ja viem, že on svoj sľub dodrží. Vyzliekla som si šaty a zavesila ich pekne späť na ich špeciálne miesto. Sama neviem, čo ma to popadlo, no chcela som vidieť jeho reakciu ešte predtým, ako mi znova zmizne a naozaj stála za to.

Dnes som mala náladu na niečo drzé, rytmické, čosi, čo by ma priviedlo do dobrej nálady, aj keď tomu okolnosti nenasvedčovali. Odkiaľsi som vydolovala starú mptrojku, kde som mala posťahované všetky tie ukričané pecky, ktoré všetci naši susedia neznášali, tak často som ich púšťala počas mojej malej teenagerskej krízy osobnosti. Odpratala som sa k svojim plátnam a zatvorila sa tam s pocitom, že dnes nenechám ani jedno z nich biele.

Sobotu ráno som poriadne ešte ani nevyliezla z postele, keď už mi na dvere klopala Gia s chudáčikom Owenom, ktorého mi proste len postrčila cez prah.

„Prepáč, Jade, emergencia!" sypala zo seba rýchlosťou svetla. „Viem, že dnes nemáš mať Owena, ale zavolali ma do práce, pretože kolegyňa dostala úpal a nemá za ňu kto zaskočiť."

„Pokojne, raketa, postarám sa oňho," upokojovala som ju.

„Ďakujem, si najlepšia!" skočila na mňa. „Letím, lebo už teraz budem meškať."

„Choď, choď, len si nezabudni zlomiť nohu v tých prekliatych eiffelovkách!" kričala som za ňou a smiala sa tomu, ako v tých nehorázne vysokých ihličkách uteká po schodoch.