Side Effect [His Bad Boy Ways #3]

12. Dohoda za všetky prachy

V prvom rada, ospravedlňujem sa za moju dlhú neaktivitu, ale popravde som pri práci nemala veľmi chuť písať a momentálne som v SE dospela do bodu, kedy by som robila všetko radšej ako písala....Ale nebojte, mám pocit, že hneď ako začne škola, budem robiť aj nemožné, len aby som sa nemusela učiť :D Asi blbá otázka, ale tešíte sa do tých svojich ústavov? Ja...hm, neteším sa, ale doma sa pomaly začínam nudiť, čiže som taká rozpoltená... 

No nič, toľko k môjmu pokusu o komunikáciu, poďme radšej na kapitolu ;) 

Jade

V momente ako som uvidela ten prekliaty list, bolo to, viac som v Minnesote nemohla zostať, nie keď som bola tak žalostne sama a nevedela, komu to povedať. Od mám som doslova utiekla, bez jediného slova, do cestovnej tašky nahádzala to prvé, čo som našla, zistila si, kedy letí najbližšie lietadlo do New Yorku a už ma nebolo. Zúfalo som potrebovala svojho najlepšieho priateľa, až tak, že som úplne zabudla na to, aké môj príchod bude mať preňho následky.

Za tie štyri hodiny letu som sa stihla upokojiť, racionálne uvažovanie sa zase nakoplo do aktívneho režimu a pripomenulo mi, že Lucas je pracujúci chlap, má svoj vlastný život a povinnosti, ktoré sa nekrútia len okolo mňa a nie je odo mňa pekné, že mu ich takto nečakane nabúram.

Kým som vyliezla z paluby kovového monštra do nechutne lepkavého večerného vzduchu v najväčšom meste Ameriky, bola som pevne rozhodnutá, že sa zdržím len jednu noc, utriedim si myšlienky a potom poputujem pekne späť domov, kde sa budem musieť konečne postaviť svojej minulosti, ktorá sa prihlásila o slovo. Neviem, čo som si myslela, že sa mi nikdy pod ruku nepripletie nič, čo by mi ho pripomenulo? Som už raz taká, že keď príde na nejaký problém alebo komplikáciu, ignorujem to dovtedy, dokým to nezmizne a ja nezabudnem, že to vlastne existuje. Mám dvadsať a stále sa správam ako decko!

Taxikár ma doviezol do môjho cieľa, až na ulicu, kde stál Freddie's bar a reštaurácia, kde Lucas pracoval odkedy skončil strednú. Počula som o tom mieste tak veľa a predsa mi od úžasu poklesla sánka, keď som vstúpila dnu, ohlušil ma David Guetta a ľudí tam bolo toľko, že som sa musela nimi normálne pretláčať, aby som sa dostala k baru. Prvá ma zbadala Mags, ústami naznačila moje meno a ja som sa usmiala, aby som potvrdila, že som to skutočne ja. Potom ma strhla k sebe a ja som sa o ňu vďačne oprela, pretože som si nebola istá ako dlho sa ešte udržím na nohách.

Usmiala som sa na udiveného Iana a potom konečne preniesla pohľad na osobu, za ktorou som vlastne prišla a očakávala, že tam uvidím nesúhlas, hnev alebo výčitku, no on bol proste len načisto šokovaný. Sakra, mohla som aspoň zavolať alebo tak!

„Ja-"

„Choď do tamtej miestnosti," ukázala Maggie na dvere kdesi vzadu, „inak ťa títo tu roztrhajú, ak nedostanú svoje drinky. Rozprávať budeme potom."

Nemala som chuť sa škriepiť, tak som len prikývla, vzala si svoje pakšamenty a prebila sa davom kam ukazovala. Vo vnútri som našla dvojicu dvoch ryšavých mužov, ktorí sa na niečom váľali od smiechu a na jednu šialenú chvíľu si bola istá, že vidím dvojmo. Teda, až do chvíle, čo som sa im lepšie prizrela, došlo mi, že sú dvojčatá a líšia sa náušnicou v uchu.

„Zablúdila si, kráska?" spýtal sa ma jeden, ten s náušnicou, keď ma zbadali.

„Mám tu počkať, kým neskončí zmena," odvetila som a hodila tašku plnú veci na zem. „Som Jade Liethová, z Minnesoty."

„Rhett," uchopil moju dlaň druhý ryšavec a na kĺby mi vtisol bozk. „Tento mimoň tu je Rhys."

„Hej, viem hovoriť aj za seba, chrapúň!" ohradil sa Rhys.