Side Effect [His Bad Boy Ways #3]

30. Zúfalé situácie volajú po zúfalých činoch

Ahojte! Pôvodne mala byť časť až zajtra, ale keďže idem na oslavu a netuším, kedy sa vrátom domov, pridávam už dnes, aby ste "netrpeli" ;) Užite si pred pred poslednú časť :) 

Jade   

 Keď mi do nosa udrel stuchnutý, teplom presýtený pach Minnesoty, takmer som sa rozplakala. Nie od šťastia, že som doma, ale pre ten kritický rozdiel medzi USA a Talianskom, ktoré som nechala za sebou. Vivia mala pravdu, nikto si nemyslel, že utekám, brali to tak, že potrebujem zmeniť prostredie, aby som pekne spracovala fakt, že svojho otca už nikdy neuvidím. Stará mama mi sľúbila, že sa o chod domácnosti postará a všetci zamestnanci mi tiež prisľúbili, že ak chcem, budú pre mňa pracovať rovnako usilovne, ako pracovali pre môjho otca.

      Súhlasila som, až potom, čo som ich celá uslzená vystískala a stále dookola im ďakovala. Nezaslúžila som si ich, nezaslúžila som si ani cent z majetku, čo mi otec zanechal a rovnako som si nezaslúžila ani ten obrovský dom, čo patril našej rodine celé generácie. Preto som im všetkým navrhla, že v ňom môžu bývať tak dlho, ako budú chcieť. Koniec koncov, za tých desať rokov sa to stalo viac ich domov ako mojím.  Potom ma odviezli na letisko a teraz som stála tu, zase doma, ale čosi vo vnútri mi hovorilo, že už sa na mesto, kde som vyrastala, nebudem pozerať rovnakými očami.  

      Stopla som si taxík a odfrčala rovno domov. Nemala som chuť ísť pozrieť mamy, neverila som sama sebe, že zvládnem rozhovor s mamou bez toho, aby som nezačala kričať a vyčítať. Môj byt mi prišiel priveľmi pustý a bezútešný, také pochmúrne miesto, hoci mi krémová mojich stien vždy prišla upokojujúca a ateliér plný farieb a malieb veselý. Zdalo sa mi, ako keby som nevidela nič iné len sivú, sivú a sivú, fádnu a smutnú.  

Potriasla som hlavou, som doma sotva desať minút a už ma chytajú depresie.

       Nohy ma sami od seba zaviedli pred Colove dvere. Čo si mi hovorilo, že tam nájdem Giu, aj keď som s ňou nevolala pomerne dlho a nevedela som, či ten ich vzťah alebo čo to mali medzi sebou, ešte trvá. Podľa toho buchotu, nadávok a ženského smiechu, čo vypukol vo vnútri, keď som zaklopala, som hneď poznala odpoveď.
„Čo-" Cole sa zasekol uprostred vety, keď ma uvidel. Mal cez seba len ledabolo prehodenú plachtu, bol v nej zabalený ako staroveký Grék v tóge. Povytiahla som obočie a napriek tomu, že mi bolo mizerne, predniesla som: „Ale, že by si sa dal na fotenie aktov, Cole? Som si istá, že až tak dlho som preč nebola."  

       Ozvalo sa náhlivé ťapkanie bosých nôh a za jeho ramenom sa objavila Gia, celá strapatá a výrazne unavená, tiež zahalená len v plachte a vyvaľovala na mňa oči.
„Jade?" oslovila ma.
„Ahoj, Gia," pokúsila som sa o úsmev. „Myslela som...Ale najskôr ste zaneprázdnení, nebudem rušiť."
„Nezmysel," zavrtel Cole hlavou a naširoko otvoril dvere, aby som mohla vojsť. Ja...Zrejme som na tom bola emočne oveľa horšie, ako som si myslela, pretože stačilo aj toto jediné, primitívne gesto a bolo mi zase do plaču. Koľko chlapov kvôli vám a vašim depresívnym problémom obetuje sex? Hlavne, ak je to niekto, koho poznáte len zbežne?  

       Gia bola v sekunde pri mne, vtiahla ma do bytu aj do svojho objatia a ja som sa po toľkých dlhých rokoch, čo sa poznáme, cítila úplne maličká, krehká a zraniteľná. Z nás dvoch som vždy bola tou utešiteľkou ja – keď takmer prepadla z matiky, keď si myslela, že zmrvila prijímacie testy na vysokú, keď jej A.J. zlomil srdce... Gia mala srdce zo zlata a vždy mala problém, že sa ľahko zamilovala, bol citlivá a láskavá, čo jej často spôsobovalo bolesť. Bolo prirodzené, že som ju, ako jej drsná a necitlivá kamarátka, mala potrebu chrániť. No až teraz som si uvedomila, ako veľmi celé tie roky aj ona ochraňovala mňa.
„Uvarím čaj," jemne sa mi ramena dotkol Cole.