Side Effect [His Bad Boy Ways #3]

6. Bowling nie je pre slečinky!

Ahojte! :) Po pomerne krátkom čase ma tu zase máte. Predtým však, ako prejdeme k príbehu, chcela by som sa opýtať, aký je zatiaľ vás názor na Side Effect, nemohla som si totiž nevšimnúť, že od prvej kapitoly poklesol počet čitateľov (neberte to ako sťažnosť, áno?), tak by ma zaujímalo čím to je, či je na príbehu niečo, čo vás odradilo :) Viem, že je to len 6 častí a teda len začiatok, ale naozaj by ma zaujímalo, aké z toho máte pocity a dojmy :) Ak chcete niečo vážnejšie a dramatické na štýl CA, možno by som s tým vedela niečo urobiť...

Vopred vám ďakujem za každý jeden názor :) 

Jade

Zobudilo ma pichanie slnečných lúčov na tvári. Nespokojne som zafunela a pretočila sa na druhý bok, no len som si pekne buchla hlavu do čohosi tvrdého. Posteľ podo mnou zavŕzgala, akoby mala sto rokov. Nepozdávalo sa mi to, moja posteľ je predsa dosť veľká aj pre troch, mohla som sa v nej rozvaľovať koľko som chcela a rozhodne nevydávala takéto čudesné zvuky.

Rozlepila som oči a zažmúrila do ostrého svetla, ktoré sa dnu lialo cez otvorené okno. Uvedomila som si, že neležím v mojej posteli, ale na rozťahovacom gauči v Lucasovej izbe, kde som včera musela zaspať, kým sme sa dlho do noci rozprávali. Jeho som však nikde nevidela, buď vôbec nespal alebo si ustlal na gauči, keďže som okupovala jeho posteľ. Nemohla som tomu uveriť, po štyroch rokoch som zase poriadne spala celú noc. Síce len, počkajte... päť hodín, ale stále je to viac ako tie dve, čo som spávala predtým.

Široko som zívla a ponaťahovala si stuhnuté údy. Na podlahe som si všimla pohodené moje ponožky, rifle aj podprsenku, ktorú som musela odhodiť niekedy v polospánku, keďže ma pri spaní vždy tlačí a zavadzia.

„Už si hore, spachtoš?" ozval sa Lucasov hlas. Otočila som sa jeho smerom a...zalapala po dychu. Musel ísť zo sprchy, pretože mal mokré vlasy a na sebe len uterák, ktorý mu na bokoch visel tak nízko, že by ho stačilo posunúť len o kúsok a videla by som za hory, za doly.

„Eh..." dostala som zo seba. Nečum, nečum, nečum jak teľa na nové vráta! nadávala som si. No chce- nechce som musela uznať, že tento pohľad bol jednou z vecí, ktorá mi na ňom tak chýbala.

Lucas sa zaculil a prešiel k svojmu malému šatníku, aby si vybral čisté oblečenie. Chápavo som sa zdvihla, otočila sa mu chrbtom, nech mu doprajem súkromie a začala sa súkať do džínsov. Verili sme jeden druhému dosť na to, aby sme vedeli, že sa nebudeme pozerať. A navyše, možno sme sa dlhší čas nevideli, no pochybujem, že by som na ňom našla niečo, čo už nepoznám.

Skvelé, to vyznelo vážne divne!

Odšuchtala som sa do kúpeľne, nech sa pozriem, ako veľmi zle vyzerám, no v konečnom dôsledku mi to bolo aj tak jedno. Hnedé vlasy mi v čudných uhloch odstávali na všetky strany a oči som mala opuchnuté od toľkého spánku. Ledabolo som si prešla prstami cez hrivu, aby som nevyzerala ako po prvotriednom fláme, no na mejkap alebo čosi podobné, som sa vykašľala- tie blbé pehy tak či tak nezakryjem. Kým sa nikto nepozeral, uchmatla som si Lucasovu kefku a aspoň na rýchlo si vyčistila zuby a potom sa odšuchtala dole.

Evangeline a Romain boli jediní dvaja členovia domácnosti, ktorí boli tiež hore. Sedeli na pohovke, Evangeline sledovala nejakého záhradkára a Romain sa veľmi snažil pri tom nezaspať. Všimla som si, že majú prepletené prsty a proti svojej vôli pocítila bodnutie pri srdci. Vždy som tak tajne závidela Lucasovi, že má takú rodinu, akú má. Jeho rodičia sa milovali, boli snáď jediný pár, na ktorý mi nerobilo problém sa pozerať, keď si prejavovali svoje city, láskou zahŕňali aj všetky svoje deti. Ich život nebol dokonalý, nemali účty plné závratných súm, tak ako moje mamy, a predsa sa mali lepšie, mali krajší život ako bol ten môj, pretože mali stále jeden druhého. Moja šanca na normálnu rodinu bola stratená od toho dňa, čo si otec zbalil kufre a nikdy viac sa neobjavil.