Side Effect [His Bad Boy Ways #3]

19. Po jedenástich rokoch

Aye, look who is back! :D Nezaskočilo by ma, keby ste si už ani nepamätali, čo sa dialo v minulej kapitole, keďže som si s touto dala tak načas, ale...Budem úprimná, venovala som sa radšej novému secret projectu a čítaniu a SE kruto ignorovala na konci priečinka s dokumentmi. No čo už, občas bývam lenivá :D Ale pokúsim sa napraviť a snáď mi nová kapitola prinesie vaše odpustenie :* 

 Lucas

Celú noc som bdel, na Jadino naliehanie som zostal pri nej a dával na ňu pozor, keby jej v noci prišlo zle alebo čosi podobné. Spala však ako zabitá, tuším som ju takto ešte nikdy nevidel, prehadzovala sa z boka na bok, rukou ma kŕčovito objímala okolo pása a sem- tam čosi nezrozumiteľné zamumlala.

Pozoroval som jej pokojnú tvár zahalenú spánkom a mal taký čudný pocit. Bola so mnou v New Yorku len krátko, no ona bola vždy ten typ človeka, na ktorého si zvyknete ani poriadne neviete ako a už nikdy nechcete od neho odísť, pretože je vám s ním tak príjemne. Chýbala mi, tak neskutočne veľmi, celé tie roky, aj ten necelý týždeň, kým prišla za mnou...A teraz mi mala zdrhnúť do úplne inej krajiny, k človeku, ktorý jej ublížil ako nikto iný. Vždy som bol voči nej prehnane ochranársky, tak ako voči každému, kto mi bol blízky a svedomie mi jasne hovorilo, že ju tam nemôžem nechať ísť samú.

Cez okno do izby prenikli prvé lúče slnka. Jade stále spala, otočená mi chrbtom, tak som to využil a potichu vykĺzol z postele. Nechal som jej na mobile odkaz o tom, aby mi dala vedieť, kedy odchádza na letisko, nech ju môžem odprevadiť a potom sa vykradol z jej bytu.

„Lucas?" ozval sa spoza môjho chrbta prekvapený hlas.

„Dobré ráno, Maggie," pozdravil som ju s núteným úsmevom a v duchu zanadával. Stála vo dverách bytu, okolo nôh sa jej motal čierny kocúr, ktorý na mňa tak podivne civel, až mi to prišlo, že sa škodoradostne uškŕňa. Maggie párkrát hlúpo zamrkala, potom sa jej na tvári rozlialo poznanie a prestala na mňa vyvaľovať oči.

„Zostal si s Jade, aby nevyviedla nejakú hlúposť?" spýtala sa.

„To a tiež ma o to poprosila," povedal som úprimne.

Maggie sa na mňa jemne usmiala a nohou zablokovala Cata, ako som si spomenul na meno ich chlpáča, aby nevybehol na chodbu. Zaprskal a urazene odkráčal preč.

„Vy dvaja ste vážne skvelý pár," prehodila. „Chápem, že sa beriete len ako priatelia, ale... Svedčalo by vám to spolu."

„Nepreháňaj," odmávol som ju rukou a radšej sa rýchlo uchýlil k inej téme. „Čo robíš hore tak skoro?"

„Ian ma nenechal spať," povzdychla si. Vyrazil som zo seba tiché „ah" a sklopil zrak k zemi, to som nepotreboval vedieť...

„Bože, nie, nie v takom zmysle!" rýchlo vravela. „Od tej nehody máva nočné mory a keď vidím, ako ho to zakaždým rozruší, nedokážem zaspať, pretože sa bojím, rovnako ako ty o Jade, že sa mu niečo stane."

Prikývol som, že rozumiem, o tej nehode, čo sa prihodila minulý rok som nevedel úplne všetko, iba že pri nej zomrela Ianova frajerka a podľa toho, čo som počúval, stále sa za to neprestal viniť. Veľmi dobre som však chápal, o čom Maggie rozpráva, sám veľmi dobre viem, aké to je budiť sa zo zlých snov a potom si uvedomiť, že sú vlastne skutočné. Vina je ten najodpornejší druh bolesti- nikto ju nevidí, nikto ju nedokáže pochopiť, ste jej osamotene vydaný na milosť a nemilosť.

Zdvorilo som odmietol jej ponuku na kávu, musel som ísť niečo zistiť, skôr, ako si to rozmyslím a o slovo sa prihlásia výčitky svedomia. Šiel som k sebe domov a byt našiel nezvyčajne tichý, Penelope ma nevyčkávala v kuchyni s kávou v ruke, Buck mi hneď nezačal hubovať, že som ho na noc opäť nechal samého, Joyce na mňa vyčítavo nehľadela veľkými hnedými očami, pretože som jej už dlho nečítal rozprávku...