His Little Red

◎11◎

Ray sa na mňa pozrie tým svojím rozjareným úsmevom a opýta sa: „Veríš mi? A čím som si to zaslúžil?"

„Moja vlčia časť má pravdu," vzdychnem si. „To, čo robíš vo voľnom čase, je tvoja vec. Nie je to moja starosť. Pretože aj keď chceš spraviť, podľa mňa, veľmi krutú a veľmi nefér vec, nemala by som ťa za to odsúdiť."

„Myslíš to vážne?" Ray sa zasmeje.

„Jasne, že myslím. To, čo robíš, je z vlčej perspektívy iné než z mojej ľudskej."

Ray sa na mňa chvíľu len ticho pozerá, akoby skúmal, či to myslím skutočne vážne. Napokon však pochopí, že som naozaj prestala byť v tomto ohľade tvrdohlavá a skutočne sa usmeje. Ale nie len tak ledabolo. On sa usmeje čírou radosťou, akoby toto bola tá najšťastnejšia vec, aká sa mu dnes prihodila. „Konečne."

„Konečne?" zopakujem prekvapená, že povedala len toto.

„Áno, konečne," prikývne, pričom prestane držať moju - už teraz - rozhorúčavenú dlaň. Následne ma totiž, kráčajúc neustále dopredu, objíme jednou rukou okolo drieku. Udivene mi spadne pohľad na jeho prsty, stláčajúce jemnú tkaninu môjho trička a potom sa pozriem naspäť naňho. Zľaknem sa, keď zistím, že medzi mnou a ním nie je teraz absolútne žiadna medzera. Absolútne. 

Cítim totiž, ako sa na mňa zľava lepí celá jeho telesná teplota. Cítim jeho dych pri mojich vlasoch a taktiež cítim jeho ruku obtočenú okolo môjho pása. Sme tak blízko, až mi to na chvíľu vyrazí dych a ja rýchlo odvrátim zrak.

Pri svojom uchu začujem, ako sa Ray zaškerí a ja som si istá, že ho pobavila práve reakcia môjho tela na našu blízkosť. Chápete, nielenže som úplne zaskočená, ale taktiež mi aj stuhnú svaly a naskočí zrýchlený tep.

Držanie rúk bolo v porovnaní s týmto nevinné a zdržanlivé. 

Ale prečo takto reagujem? Ray predsa porušil môj osobný priestor už aj oveľa horšie! Len včera v noci spal tesne vedľa mňa. A predvčerom. 

'Áno. Ale teraz po Rayovi túži tvoje telo oveľa viac. Ešte si ho stále úplne neprijala, pamätáš? Puto spriaznených duší takto začne byť oveľa intenzívnejšie, pretože ťa chce popohnať.'

Vzdychnem si nad slovami v mojej hlave, opatrne chytím Rayovu ruku a odtiahnem ju ďalej od svojho tela. Keď sa mu vzápätí pozriem do sivých očí, ktoré postupne začne prepadať sklamanie, vyslovím: „Nie som pripravená."

Privrie oči a ja si živo viem predstaviť, ako zabojuje so svojím vlkom o dominanciu. Nakoniec však určite vyhrá jeho ľudská časť, pretože moje namietnutie Ray neodignoruje, ale príjme. „Tak fajn." Vytvorí medzi nami medzeru a mne sa zreteľne uľaví. Keď mi však znova chytí ruku, dopovie: „Ale nie úplne."

»»»

Pod stromom sa usadíme až keď sa zotmie a na oblohe sa rozprestrú tmavé mračná. Kedže ani len hviezdy nemôžu les osvietiť svojím chabým jasom, ostane nám už len oheň. Všetci si okolo neho posadáme do kruhu na hlinu. Teda, samozrejme, okrem mňa a Raya. My ostaneme sedieť na deke, pretože, ako povedal Ray, jeho spriaznená duša nebude v žiadnom prípade spať na špinavej zemi. Ale ja sa nesťažujem. Naozaj.

Chápete, niekto, keď sa prikmotrí do rodiny, dostane izbu s manželskou posteľou. Nuž a niekto, ako ja a Ray, dostane špeciálne miesto na deke. Tomayto-tomahto.

Dojeme zvyšky, napijeme sa vody a potom už len ostaneme len tak sedieť. Zachary s Tanerom sa rozprávajú o love, Xander a Valence sa taktiež o niečom bavia (neviem o čom, ale kedže som zachytila slovo 'nájdem' a 'duša', ani to nechcem vedieť) a Ray s Valencom na seba ticho pozerajú. Najprv som si myslela, že hrajú nejakú súťaž v žmurkaní, ale neskôr som si spomenula, že oni si vedia hovoriť do mysle tou vlčou frekvenciou, takže teraz predpokladám, že diskutujú niečo tajné.