His Little Red

◎20◎

Prebudím sa na posteli a v okamžiku si spomeniem, že nie je moja. Nie som predsa doma, som vo Svorke lovcov.

Poobzerám sa a prídem na to, že som v celkom peknej miestnosti. Chápete, tmavé zelené steny, bledý hnedý nábytok, biely strop s dreveným lustrom a svetlé zelené dekorácie. Dokonca aj posteľné, v ktorom ležím, je zelené.

Ten, kto tu býva, musí mať veľmi rád prírodu. Aj keď... keďže som vo vlčej svorke, nemalo by ma to veľmi prekvapiť.

Keď sa mi pred očami mihne spomienka na bolesť z injekčnej striekačky, okamžite mi ruka vystrelí hore naľavo ku kľúčnej kosti. Nahmatám však len obyčajný leukoplast, a teda sa okamžite upokojím.

Prečo som však upadla do bezvedomia?

Pozriem sa do svojej pamäti, avšak okrem toho, že sa mi zahmlilo pred očami a že som ako posledné začula Rayov hlas, kričiaci: „Raquel!", si už naozaj na nič iné nespomínam.

Zamračím sa. Kde sú vlastne všetci?

Opäť sa poobzerám okolo seba a nájdem tri únikové východy. Dvoje dvere a okno za mnou. Okno, samozrejme, nepoužijem. Okrem toho, keď sa lenivo nadvihnem z postele a bosými nohami dopadnem na tmavohnedú dlážku, zistím, že sme na - asi - piatom poschodí.

Následne zvedavo podídem k jedným z dvier, a keď ich otvorím, zistím, že som na prázdnej chodbe. Rozhodnem sa teda ísť niekoho nájsť.

Je mi naozaj jedno koho. Najradšej by som, samozrejme, našla Raya, ale pravdou je, že chcem stretnúť aj Zeeka, či Tanera... Do smradľavej bagety s pokazenou majonézou! Veď som ešte stále nevidela Xandera!

Telom mi prebehne strach a ja vyvalím oči. Čo keď je mŕtvy? Čo keď je zranený? V momente zrýchlim krok a uvedomím si, že som nejaká malátna. Ignorujem to.

'Cítim viacero pachov a mám pocit, že jeden z nich je práve Xanderov. Ale nie som si istá - nie som zvyknutá na toľko vôní na jednom mieste," oznámi mi môj vlk.

Dobre. Tak teda poďme skontrolovať, či to naozaj je Xander.

Naozaj sa poteším, keď ho moja vlčica zacíti. Znamená to, že je živý. Teda, samozrejme, stále to môže znamenať, že je ťažko zranený, ale je to určite lepšie než smrť, pravda? Aj keď ja naozaj nechcem, aby bol zranený! Ale ako inak si mám vysvetliť to, že včera chýbal?! Boli tam všetci! Všetci okrem neho!

Jeho pach ma dovedie k dverám. Zamračím sa, keď zacítim Zeekeho aj Rayov pach spolu s nejakým neznámym. Čo sa stihlo diať, kým som spala? Ako dlho? A čo mi spravila tá striekačka?

Bez zaklopania otvorím dvere dokorán a tam to zbadám. Dievča má nádherné prenikavé blond vlasy, ktoré sú jemne zvlnené a siahajú jej až po koniec lopatiek. Má postavu športovca, a teda tipujem, že rada cvičí (alebo loví, či bojuje, ak chcete, aby som použila vlčí slovník), na rozdiel odo mňa, pretože ja radšej čítam a maľujem. Jej oblečenie nevyzerá ktovieako moderne - má totiž len obyčajné pohodlné kraťasy a biele tričko s krátkym rukávom.

Ak by som o nej čítala nejaký príbeh, určite by v ňom vystupovala ako vlčia kráska.

Ešte stále však neviem, akú má tvár a ani aké má oči. A prečo? Nuž, to sa opýtajte toho až príliš známeho hnedovlasého a sivookého chalana, ktorý ju objíma okolo úzkeho pása a bozkáva na pery!

Keď spracujem, na čo sa práve pozerám, nahnevám sa. Ja viem, určite by som teraz v tejto chvíli nemala vybuchnúť, ale ja to urobím. Zakričím: „Xander!"