His Little Red

◎27◎

Zobudím sa na klopanie. Veľmi prudké klopanie - akoby sa niekto veľmi ponáhľal. Unavene teda vyleziem spod paplóna, zívnem si a prešúcham si oči. Je len pol piatej ráno! Čo také sa deje?!

Keď otvorím dvere, prekvapím sa, pretože zbadám troch ľudí. Seba, Mei a Zeeho. Majú vážne tváre a smutné oči.

„Zee? Čo tu robíš? Nemáš byť náhodou vo Svorke medveďov? Kde je Ray?"

Nikto mi neodpovie. Akoby sa báli mojej reakcie, alebo ma chceli ušetriť nepríjemnej informácie. Okamžite pochopím, že sa niečo stalo. Niečo zlé.

Nahnevám sa. „Zachary! Kde je Ray?!"

Zee naprázdno prehltne a zatvári sa ešte skľúčenejšie. Hlavu zvesí smerom k zemi a rukou sa oprie o stenu, hľadajúc podporu. Určite je preňho ťažké vysloviť to, čo má na jazyku. A pre mňa to bude ťažké počuť. „Raya zajali."

„Čo?!" Telom mi prejde triaška a moje srdce sa silno rozbubnuje. Zaspätkujem dozadu a chrbtom narazím do privretých dverí, ktoré sa po mojom náraze okamžite otvoria a ja takmer spadnem.

„Raquel?" zamrmle Mei a pokúsi sa ma ľútostivo dotknúť a pomôcť mi nabrať rovnováhu. Ja jej ruku však odsuniem.

„Č-čo sa stalo?" Môj hlas sa takmer zlomí a moje oči sa naplnia slzami. Snažím sa to však ignorovať a sústrediť sa na vážnosť tejto situácie. Rayovi predsa nepomôže, keď budem plakať! Vzchop sa Raquel! Vzchop sa!

„Alfa Svorky medveďov neprijal návrh mieru, pretože síce sme mu vrátili ukradnuté dokumenty, tá najdôležitejšia vec chýbala." Zee zmĺkne, vzdychne si a rukami si unavene a vystresovane prejde po tvári. „Frederik uniesol jeho dcéru. A alfa neprepustí Raya, pokiaľ mu ju nevrátime."

Strach o Raya mi strasie telom. „Poďme ju nájsť!"

„Nie, Raquel," Seb mi položí obe ruky na plecia a nenechá ma rozbehnúť sa do chodieb domu. „O pol hodinu bude porada - hneď po tom, čo prehľadám Frederikovu izbu -, aby sme sa dohodli, ako budeme postupovať a aby som vám všetkým (aj tým, čo ešte spia) povedal tie isté informácie. Dobre?" Prikývnem a prešúcham si oči. „Choď si oddýchnuť a upokojiť sa do spálne. Mei tu ostane s tebou a pošleme aj Autumn."

Šikovne ma vsunie do tmavej izby spolu s Mei a zatvorí za nami dvere. Nastane ticho. Depresívne ticho. Ostanem sa dívať na ten istý bod v podlahe a po mojom líci začne tiecť pramienok mojich sĺz. „Raquel?" Začujem Mein hlas, ale nijako na neho nezareagujem. Moje kolená dopadnú na zem a svoju tvár schovám vo svojich dlaniach.

Je Ray v poriadku? Ubližujú mu tam? Je v rovnakom vezení, v akom som bola ja? Je spútaný k stene, pretože je až príliš silný? Ako sa asi tak vlčie svorky správajú s rukojemníkom? A čo mu spravia ak dcéru alfy nenájdeme? Čo budem bez neho robiť? Zrútim sa ako Frederik? Zošaliem?

„Autumn, pomôž mi s ňou!" Pocítim, ako ma štyri ruky nadvihnú na nohy a položia na posteľ. V tme a cez slzy nevidím Mei a Autumn do tváre, ale som si istá, že oni mne áno. Pocítim slabosť, keď sú im moje emócie takto vystavené, a tak sa prevrátim na brucho a tvár schovám v perine. Môj vlk začne zavýjať a vzápätí sa miestnosťou začne ozývať môj plač.

»»»

Do pol hodiny sa spamätám - vyčistím si zuby, umyjem si tvár a prezlečiem sa. Neprehovorím síce ani slovo s Mei či Autumn, ale tvárou im naznačím, nech si o mňa nerobia starosť. Už som sa predsa spamätala a som rozhodnutá spraviť všetko pre to, aby som Raya oslobodila!

Na schôdzu dôjdem v tichosti. Smútok zakryjem neutrálnym výrazom, pričom obočie nahnevane skrčím. Zee, Xander, Taner, Valence aj Seb už dávno sedia v zasadačke, keď tam my, dievčatá, dôjdeme. Všetci mi venujú smutný výraz, avšak neodvážia sa mi nič povedať - akoby ich môj pohľad vystrašil.