His Little Red

◎17◎

Rozosmejem sa na celú väznicu a pozriem sa naňho. Tvári sa veľmi vážne, nechápajúc moju reakciu a chytí mreže od mojej cely. Jeho oči sa zaboria do mojich a ja si viem úplne predstaviť, čo hovoria: nerobím si srandu.

„Naozaj si myslíš, že ti uverím?" Postavím sa na nohy a premiestnim sa rovno pred neho. „Naozaj si myslíš, že keď tu za mnou pricupkáš a povieš mi, že si na mojej strane a že len tak podrazíš svojho vlastného otca, uverím ti?!"

Alec si vzdychne. „Myslím to vážne."

Založím si ruky na prsiach a venujem mu tvrdý pohľad. V chladnom prostredí sa síce moje telo začne triasť zimou, nedám to však najavo.

„Pozri, keď som mal päť rokov, moja mama zomrela, dobre? A môj otec, nuž on," zamyslí sa, „ - ako to povedať? - on sa z toho-"

„-zbláznil?" doplním ho. Alec sa na mňa však zamračí.

„Nie! On nie je blázon! On len chce pre mňa to najlepšie - chce, aby som bol alfou. Po smrti jeho spriaznenej duše prisahal, že spraví všetko pre to, aby som mal dokonalý život. Ja viem, síce sa správa ta trochu kruto a-"

„-bláznivo?"

Alec si vzdychne a prikývne. „Ale on to myslí dobre. On takýto pred tým nebol - pred tým to bol proste môj otec! Bol dobrý. Lenže on je vlk bez spriaznenej duše (a ja som rád, že jej smrť vôbec prežil) a takýto vlci sú-"

„-blázni?"

Alec mi venuje 'myslíš to vážne?' pohľad a ja len pokrčím plecia.

„Mám rád svojho otca," povie po chvíli. „Ale toto už nie je on! To je akoby... len... polovica jeho duše," Alec smutne skloní hlavu. „Zvyšok jeho tela zaplnilo zlo a-"

„-šialenstvo." Alec sa na mňa otrávene pozrie a ja rýchlo zamrmlem: „Prepáč."

„Musíš mi veriť, Raquel. Naozaj ti chcem pomôcť. Ja nechcem byť alfa!"

„Ako ti mám veriť, keď ma držíš v špinavej cele?! Nehovoriac o Julianovi." Rukou ukážem na chlapčeka, ktorý nás celý čas sleduje a zamračím sa."

„Ty si moja luna, Raquel! Chápeš to?! Luna!" Alec sa pritlačí na mreže, nervózny z toho, že mu neverím.

„Ak som teda luna, prečo mi nepomáha aj niekto iný z tejto svorky?!"

„Je nás už dosť vlkov, ktorý nechceme, aby bol môj otec alfou (a taktiež aby som ja nebol alfou), ale teraz ti nemôžem pomôcť," Alec zvýši hlas a rozprestrie ruky. „Ver mi, na jeho strane sú len bojovníci, ktorými zastrašuje zvyšok svorky - ako ženy, či omegy. Je to diktátor!"

Zahryznem si do pery. „Stále ti neverím."

Teraz sa Alec nahnevá. „Tak mi potom never! Do paroha! Tak mi never!" Pokúsi sa upokojiť. „Never mi, ale aspoň zrob to, čo ti poviem."

Váhavo sa mu pozriem priamo do modrých očí. „Počúvam."

„Plánom je, že ty, ako luna presvedčíš všetkých tu vo vezení, aby za teba bojovali, keď príde čas. Oni ťa počúvnu - veď kvôli vernosti k Rayovi tu v prvom rade skončili." Poobzerám sa do tmy okolo seba a medzi železnými tyčami zahliadnem unavené tváre, ktoré ma sledujú. „Tak čo?"

Prikývnem a sadnem si naspäť na zem, obtáčajúc deku okolo svojho studeného tela. Opriem sa o mreže hneď vedľa Juliana a vydýchnem.

„O hodinu sem prídu s jedlom. Nebude ho veľa, tak som ti doniesol keksy." Vyberie z hlbokého vrecka zlatý balíček a šmykne ho po zemi k mojim nohám, aby som nemusela vstávať. „Už musím ísť. Volá ma otec."