His Little Red

◎24◎

Miestnosť nevyzerá ako tá v škole. Žiadna drevená podlaha, rebríky po stenách ani vysoký strop. Toto nie je školská telocvičňa.

V strede sú niečo ako tri boxerské ringy, v ktorých bojujú chlapi bez boxerských rukavíc. Potom aspoň štyrikrát väčší ohradený priestor, pohlcujúci takmer polovicu miestnosti (pravdepodobne na vlčie zápasy). V rohu je streľba z luku a hod nožom. Sú tu tiež žinenky, tyče na zdvíhanie a boxovacie vrecia.

„Takže?" opýtam sa nedočkavo.

„Poď za mnou." Dovedie ma do kúta miestnosti, kde si zopár osôb naťahuje svaly. „Alec?"

Jedna osoba sa obráti a ja v nej spoznám syna zradcu. Ray sa však nezdá nahnevaný, ako by som očakávala.

„Alfa," Alec ako pozdrav skloní hlavu s rešpektom. „Luna."

„Aký máš výcvik?"

„Stupeň štyri, alfa."

„Štyri? Prečo nie päť?"

„Nezvládol som streľbu lukom, alfa."

„Kým sa nevrátim, sprav s Raquel rozcvičku a vysvetli jej všetko, na čo sa ťa opýta. O takú polhodinu jej môžeš ukázať hviezdice."

„Áno, alfa."

Ray mi stlačí ruku a odíde robiť vlčie povinnosti. „Hviezdice?" obrátim sa na Aleca. „Máte tu akvárium?"

Alec sa zasmeje. „Vrhacie hviezdice. Vieš, čepele nožov usporiadané do kruhu, ktoré utvoria hviezdu, ktorú keď správne hodíš, trafia ob-"

„Viem, čo sú hviezdice," preruším ho a začervenám sa, pretože mi to okamžite nenapadlo. „A budem sa nimi učiť hádzať?!"

„Áno, luna." Odstúpi si odo mňa. „Môžeme sa rozcvičiť?"

„Samozrejme."

Kým po Alecovi opakujem jednoduché pohyby - ktoré sú, mimochodom, tentoraz totožné s tými v škole - opýtam sa: „Na aký stupeň trénujem?"

„Zatiaľ len na základný," usmeje sa.

„Koľko stupňov vôbec existuje?"

„Päť," odpovie jednoducho. „Prvý je základný - získaš ho, ak sa naučíš hádzať nožom a hviezdicami. Druhý dostaneš za prekážkový beh, tretí za boj z blízka," ukáže na ringy, „štvrtý za boj vo vlčej forme," ukáže na veľkú ohradenú arénu. „A posledný za lukostreľbu - ale tá podľa mňa nie je dôležitá, pretože luk nepoužívame pri boji."

Prikývnem, že rozumiem. A musím uznať, že to majú naozaj pekne vymyslené. „Prečo sa potom učíte strieľať lukom?"

„Je to súčasť niektorých tradícií. Veď potom uvidíš."

Po rozcvičke sa presunieme k terčom. Prejde mnou vlna nervozity, keď si uvedomím, že tam už tri dievčatá trénujú. Nasadím však odhodlaný výraz.

Stojíme zopár metrov od jedného z terčov pri stolíku s piatimi hviezdicami. Všetky majú rovnaký tvar - štyri elegantné čepele sľubujúce krvavé zranenie. Porežem sa už z pohľadu na nich.

„Nasaď si tieto." Alec mi podá kožené rukavice s odstrihnutými prstami. „Ale i tak buď, prosím, opatrná, luna. Alfa Ray to potom zvalí na mňa."

„Neboj sa," šibalsky sa usmejem, „mám ho pod kontrolou."

Rukavice si nasadí aj Alec a vzápätí zodvihne jednu hviezdicu. „Držíš ju takto - rovnomerne s dlaňou a palec máš takto v strede. Vyskúšaj si to. Teda, ak si praváčka ako ja."