O niekoľko hodín sme už dávno na ceste. Ja, Seb, Valence a ďalších tucet bojovníkov kráčame lesom smerom ku Svorke medveďov s batohmi na chrbte a dávame pozor na Patríciu. Dali sme jej jesť a ona po výdatnom mäse nabrala silu na cestu domov. Samozrejme, ja sa jej každých tridsať minút i tak pýtam, či nie je smädná a tak podobne. Chápete, chcem, aby sme ju jej otcovi vrátili zdravú a nie v bezvedomí.
Patrícia je naozaj milá a dobre sa s ňou rozpráva. Ja som jej vysvetlila, čo sa stalo s Frederikom a ona mi povedala niečo o jej svorke. Ale, na veľkú neradosť chlapcov, sme sa rozprávali aj o dievčenských veciach - napríklad o vlasoch (pričom som jej musela vysvetliť to, že som Červená Čiapočka), o oblečení vo svorke, o mojom momente s Rayom, keď zabudol, že potrebujem vložky, o tom, ako vyzerá jej spriaznená duša, a tak ďalej, a tak ďalej.
„Karkulka?"
Keď použije moju prezývku, usmejem sa. „Áno?"
„Naozaj sa ospravedlňujem za môjho otca. Kiežby vám prikázal, aby ste ma našli inak, než zajatím alfy Raya! Neviem si predstaviť, čím si teraz musíš prechádzať."
Myknem plecom, snažiac sa zakryť smútok. „Hej, no... Ale ja sa na tvojho otca vlastne ani až tak nehnevám. Chápem, prečo Raya zajal. Ale ak mu nejako ublížil, schytá to mojou hviezdicou!"
Aj napriek mojej vyhrážke sa Patrícia usmeje. „A nevieš sa s Rayom spojiť cez frekvenciu?"
Pokrútim hlavou. „Okrem toho, že sa neviem transformovať vo vlka, nedokážem ani len používať vlčiu frekvenciu."
Patrícii z tváre zmizne nádejný výraz. Samozrejme, o tom, že som z veľkej časti človek už dávno vie, lenže až teraz si uvedomuje tie nevýhody, ktoré mám. „A čo ostatný? Beta Sebastian je Rayov brat - určite sa s ním vie spojiť!"
Všetci sa pozrieme na Seba a ten sa zamračí. „Keď sme ešte boli vo svorke, povedal mi, že je v poriadku. Teraz sa s ním ale neviem spojiť, takže je buď zaneprázdnený, alebo spí, alebo... No nič, vyskúšam to potom."
Vonku sa už stmieva a na oblohe svieti malý mesiac, ktorý už bude o chvíľu v splne. Som rada, že horúce slnko ma už nebude páliť a že do svorky dôjdeme počas letnej noci. Ideálny čas, aby sa Ray vrátil domov, však? Teším sa. Naozaj sa teším! Ale... čo ak mu tá svorka nejako vážne ublížila?
„Hej, Karkulka! Nemrač sa!" zasmeje sa Seb. „Som si istý, že zajtra už budeme všetci pekne krásne doma!" Prikývnem, strach mi však nezmizne z tváre. „Okrem toho, spomínal som už, že pozajtra bude oslava?"
Vtedy spozorniem. „Oslava?"
Všetci okolo mňa sa zaškeria. „Áno. Veď sme predsa ešte neoslávili príchod novej alfy!"
Patrícia sa zapojí: „Takže budete mať Amesačnú Slávnosť?"
Sebastian sa zatvári hravo urazene: „Aj Bemesačnú!"
Pokrútim hlavou. „Moment! Som to len ja, alebo tu trepete nezmysly?"
Seb sa začervená. „Prepáč, ešte sme ti to nevysvetlili." Premyslí si ďalšiu vetu, než ju vysloví. „Keď má svorka novú alfu, spraví sa tradičná lukostrelecká šou a usporiada sa hostina - voláme to Amesačná Slávnosť. To isté, keď má svorka novú betu - vtedy to voláme Bemesačná Slávnosť."
Chápavo prikývnem a poteším sa pri predstave, že sa po tomto všetkom budem môcť bezstarostne zabaviť. „A čo keď má svorka novú lunu?"
„Nuž, ty si zahrnutá v Amesačnej Slávnosti - nikto sa totiž nemôže stať alfou bez spriaznenej duše." Sakra! A už som sa začínala tešiť na Lumesačnú Slávnosť!
VOCÊ ESTÁ LENDO
His Little Red
LobisomemNikdy by som nepovedala, že raz vymením svoj pokojný život v útulnom domčeku za nebezpečné dobrodružstvo v lese s vlkmi. Áno, počuli ste správne. S vlkmi! To však ešte stále nie je všetko. Jeden z nich totižto tvrdí, že som jeho spriaznená duša, bla...