His Little Red

◎21◎

Otvárajúc oči, okamžite pochopím, čo sa stalo. Odpadla som. Než ma to však stihne vydesiť, všimnem si Rayovu lahodnú vôňu a taktiež aj jeho telesnú teplotu, zohrievajúcu moje roztrasené telo. Zastaví ma to pred vyplašením sa a ja sa upokojím.

Zrak mi najprv dopadne na Rayovu ustarostenú tvár plnú výčitiek. Pri jeho smútku ma až zabolí srdce. Ďalej si všimnem, že sedím na Rayových kolenách a on ma pevne drží pri jeho hrudi, akoby som každú chvíľu mala opäť spadnúť. Keď nad tým tak rozmýšľam, vlastne ani neviem, či som na zem vôbec dopadla.

„Som v poriadku," je prvé, čo poviem, pretože dúfam, že sa Ray prestane až tak veľmi strachovať. Jeho tvár však ostane rovnako smutná. „Čo sa stalo?"

„Odpadla si na celých štyridsať sedem sekúnd!"

„Nie. Ja myslím: prečo si taký smutný?"

Vtedy Ray vybuchne. „Lebo neviem prečo si odpadla!" Hnevá sa na seba a ja to jasne vidím. Ako mu však mám povedať, že mu nič nevyčítam?

„O chvíľu už predsa budú výsledky testov." Ray prikývne a silnejšie ma pritlačí na jeho pohodlné telo. „Uvidíš, povie ti to, že som v poriadku."

„Odpadla si," pripomenie mi a ja si vzdychnem.

„Ja viem. Ale môj vlk necíti nič škodlivé v mojom tele."

„Naozaj tvoj vlk nič zlé necíti?" opýta sa prekvapene. Prikývnem. „To je zvláštne."

„To preto, lebo som v poriadku."

„Nie si v poriadku! Odpadla si," namietne tvrdohlavo. „Tá látka ti mohla otupiť vlka!"

Namiesto ďalšieho argumentu - alebo namiesto prevrátenia očí - si radšej zaborím tvár do Rayovho trička a nadýchnem sa. Môj vlk pocíti letné drevo obrastené fialkami tak intenzívne ako predtým. Určite teda nie sú moje vlčie zmysly otupené.

Než to však stihnem Rayovi povedať, vyruší ma cudzí hlas. „Výsledky krvi sú hotové!" Zvláštne, krv mi museli vziať, kým som spala.

Ray sa pri tých slovách strasie strachom a nedočkavosťou. A musím sa priznať, že trochu aj ja. Chápete, čo keď je so mnou naozaj niečo zlé? „Hovor!" prikáže mu Ray.

Keď sa pozriem na doktora, zistím, že vyzerá pokojne. „Nevidím žiadny jed, či nejakú inú látku, ktorá by jej mohla ublížiť na zdravý. Môžem teda s absolútnou istotou vyhlásiť, že v tej injekcii bolo len nejaké uspávadlo zmiešané s nejakou takou látkou, ktorá sa používa do uspávacích šípiek pre zvieratá - a preto luna v okamžiku spadla na zem."

Moje slová sa potvrdia a Rayovi sa očividne uľaví. „Ešteže tak!" Nakloní sa a pobozká ma na vlasy. Keď sa mi však pozrie priamo do očí a premeria si moje unavené telo v jeho rukách, zamračí sa na doktora. „Ale prečo potom teraz odpadla?"

Doktor odloží papiere a podíde bližšie ku mne. „Ste bledá," povie mi. „Kedy ste naposledy pila?"

Zalapám v spomienkach a vtedy sa zarazím. Niekoľko hodín som bola pod vplyvom uspávacích látok, predtým sme bojovali proti Frederikovi, ešte pred tým som bola v cele, ešte pred tým som cestovala do Svorky lovcov a na úplnom začiatku som spala pri ohni s Rayom a jeho bratmi. „Pri Svorke mesiaca."

„Až vtedy?!" opýta sa Ray zarazene. „To ti tu nedali vodu?"

Pokrútim hlavou, že nie a cudzia ruka mi automaticky podá pohár - žene to nikto nemusel povedať. „Ďakujem," poviem jej a ona sa usmeje. Vzápätí sa vystriem, aby som pri pití nič nevyliala a priložím si sklenený pohár ku svojim perám. Studená voda mi upokojujúco zaleje prázdny žalúdok, až mnou strasie znovu nabudená energia.