His Little Red

◎15◎

Celá situácia sa zvrtne strašne rýchlo a z utrápeného Raya sa rýchlo stane rozvášnený. Celé moje telo si pritiahne na jeho hruď a silno ma objíme okolo chrbta - takmer ma až zodvihne do výšky. Stuha sa pritlačí na moje ústa ešte viac a spokojný vydýchne.

Ani neviem, odkiaľ sa to vzalo, ale ja si vyložím ruky okolo jeho krku a do bozku sa usmejem. Naozaj mám pocit, že na tom, kedy sme sa stretli a ako dlho sa poznáme, nezáleží. Okrem toho, viete si predstaviť, aké sú jeho pery plné a mäkké? V nočnom vánku zohrievajú tie moje a ja sa takmer roztopím.

Ray sa po chvíľke odtiahne a nechá ma sa nadýchnuť. Netrvá to však dlho a vzápätí ma opäť pobozká na pery. A potom znova. A následne na kútik mojich úst. Svoje pery prikladá na každý kus mojej pokožky, až pokiaľ sa nedostane k môjmu krku - tam ostane a zhlboka sa nadýchne, vháňajúc moju vôňu do jeho pľúc.

„Do čerta, Raquel," zamrmle a ja privriem oči. Až teraz si uvedomím, že by som sa bez Rayovej opory zvalila na zem. Objímem ho teda ešte tuhšie a hlavu si spokojne vyložím na jeho rameno. Keďže sme takto prilepený, Ray určite zabudol na všetky svoje starosti.

Po asi piatich minútach tichého státia, poviem: „Môžeme si už ísť ľahnúť? Som odrazu strašne unavená."

Ray prikývne a držiac ma čo najbližšie ma privedie naspäť k ohňu. Som si istá, že všetci jeho bratia videli, čo sa stalo, nič však nekomentujú. Zee síce zodvihne Rayovi palec hore, ale myslí si, že to nevidím.

„Ideme spať," oznámi Ray.

„Ale my sme si chceli hovoriť strašidelné príbehy!" namietne Xander.

„Xan, všetci dobre vieme, že tvoje príbehy nie sú vôbec strašidelné," odvrkne Ray, ale namiesto toho, aby sa Xander urazil, sa usmeje. Usmejem sa teda tiež. „Okrem toho, môžete si ich hovoriť cez vlčiu frekvenciu."

Všetci prikývnu a odvrátia od nás pohľad, ľahajúc si na suchú hlinu. Ja si taktiež ľahnem - ale narozdiel od nich mám ja pod svojim telom deku a vedľa seba Raya, ktorý vždy trvá na tom, aby som spala čo najbližšie pri ňom.

Keďže sa medzi nami pretrhla posledná prekážka, nedivte sa, že zažijem ten najkrajší spánok za posledné dni.

»»»

Zobudím sa s nepríjemným pocitom v ústach, a tak sa rýchlo vystriem do sediacej polohy. Oči otvorím dokorán a zbadám, ako v chabom ohňovom svetle všetci okolo mňa spia. Okrem Raya, samozrejme, ten si moje prudké zobudenie okamžite všimne.

„Čo sa deje, Rosa?"

Ani jeho rozospatý a hlas a dokonca ani fakt, že sa jeho bratia zobudia nezmiernia paniku v mojich očiach.

„Mala si nočnú moru?" Ray mi rukou upokojujúco prejde po chrbte a odhrnie strapaté vlasy z tváre. Zamrmlem nie a ešte raz sa poobzerám vôkol seba.

'Je tu šesť osôb. Alfa, beta a zvyšok,' oznámi môj vlk. 'Ray je alfou. Vonia ako keď spojíš silu, sebavedomosť, uzavretosť a jarné drevo obrastené fialkami.'

Hm, ale prečo mi to hovoríš? Ja nemám vlčie schopnosti, takže by si nemala nič cítiť, poviem svojmu vlkovi.

'Ja nielen cítim. Nepočuješ predsa toho, krtka, ktorý práve teraz niečo chrústa v zemi pod nami?'

Pozriem sa dole a - ako aj povedala vlčica - začujem nejaké zvláštne zvuky. Také, aké som dovtedy v živote nepočula. Znie to, ako drobulinké dupkanie po hline a mľaskanie.

Ray nasleduje môj pohľad do trávy na zem, hľadajúc, na čo sa pozerám. Keď však nenájde nič, zamračí sa. „Čo sa stalo? Čo sa s tebou deje?"