His Little Red

◎30◎

Strach mi zaplaví žily a telom mi prejde neskutočná triaška. Môj vlk začne zavýjať žiaľom a z mojich očí začnú tiecť pramienky sĺz. To nič. Pokoj, Raquel. Cez dvere predsa počuješ slabý tlkot Rayovho srdca a veľmi dobre vidíš, ako sa mu nadvihuje hrudník. Bude v poriadku. Si predsa pri ňom. Potrebuješ si však udržať chladnú hlavu, aby si to všetko čo najefektívnejšie vyriešila.

Ja ich všetkých zabijem!

„Ray!" zvriesknem opäť a zatrasiem kľučkou na dverách. 

Vtedy ku mne dobehne strážca a chytí ma za rameno. „Tu nemáte čo robiť! Okamžite sa vráťte naspäť hore!" Strážca sa ma pokúsi odtiahnuť preč od dverí, to ma však ešte viac nahnevá.

„Nie, ty dehydratovaná špageta!"

So strážcom ešte chvíľu zápasím, snažiac sa nespustiť oči z mojej spriaznenej duše. No, aj napriek kriku a búchaniu o dvere, sa Rayovo telo vôbec nepohne. Ostane tam len tak ležať. Bezbranný a zraniteľný. Pri tom pohľade frustrovane zakňučím a vtedy sa strážcovi podarí odtiahnuť ma nabok. „Poďte za mnou, slečna. Musím vás odviesť za mojou alfou."

„Dobre vieš, že som luna! Tak prečo ma nepustíš za mojou alfou?! Zachránili sme Patríciu a takto sa ku mne správaš?!" Keď dôjdeme ku schodom, spanikárim a strhnem sa tak silno, až to strážcu prekvapí a on nado mnou stratí kontrolu. Do pár sekúnd už opäť stojím pri Rayovej cele. „Ray!" Zatrasiem kľúčkou. Buchnem do dverí päsťou. Kopnem do nich. Nič s nimi nepohne.

„Potrebujem pomoc!" Zakričí strážca a o chvíľu už počujem niekoľko krokov. Bojím sa. Tentoraz som naozaj vystrašená. Najmä keď zbadám, že strážcovi prišli pomôcť piati ľudia - a jeden z nich je alfa. 

Vediac, že ich všetkých nepremôžem, sa aspoň obranne postavím pred celu. „Čo ste mu urobili? Prečo ma nepočuje? Prečo sa nezobúdza?!"

Môj krik alfu, zdá sa, vystraší a on sa zhlboka nadýchne. „Je v poriadku. Len spí."

„Len spí," odfrknem si. „Tak preto ma zakrvavený nos a leží tvárou na zemi!"

„Alfa Ray sa nám vzpieral a bol by niekomu ublížil, tak sme mu museli podať látku na uspanie," vysvetlí alfa a ja si okamžite spomeniem na to, keď som aj ja bola takto uspaná a trochu sa upokojím. „Je mi ľúto, že si sa to dozvedela takto, ale ja som nechcel, aby si sa vyplašila, tak som ťa chcel zamestnať, až pokiaľ sa nezobudí."

Chápavo prikývnem a síce moja zlosť nezmizne, som rada, že Rayova kondícia nie je nijako vážna a že je dôsledkom toho, že sa ho svorka bála. „Mám len jednu malú otázočku," oznámim opatrne.

„Áno, iste."

„Môžete mi, už, do usmažených halušiek, konečne otvoriť tú poondiatu celu, vy stvrdnutý melón?!"

Alfa si povzdychne a natiahne ruku ku strážcovi s doškrabaným lícom (moja práca), aby mu podal kľúč. Potom dôjde ku dverám a ja mu s odporom urobím miesto. Keď začujem, že sa zámka uvoľní a že alfa pootvorí dvere, vrazím doňho ramenom a vletím do miestnosti, padajúc na kolená, rovno vedľa Rayovho tela.

„Ray," zopakujem znova, tentoraz pokojnejšie a tichšie. Opatrne ho prevrátim naspäť na chrbát a rukou mu prejdem od brucha až ku lícu. Nemôžem uveriť, že sa nezobúdza! Je to také zvláštne, keď mocného vlka zloží na zem nejaká uspávacia látka. U svoriek je pravdepodobne veľmi obľúbená.

Ray spí pokojne. Jeho svaly sú uvoľnené, jeho výraz neagresívny, jeho oči zatvorené a jeho pery jemne pootvorené. Krv pod jeho nosom na mňa však kričí bolesť. A ja veľmi dobre viem, ako sa cítil, keď tu bol takto sám zatvorený a nevidel ma.