His Little Red

◎19◎

Keď Ray začuje môj hlas, rýchlo tresne Alecovu hlavu o mreže a celou väznicou sa ozve tvrdý rachot. Alec zakňučí, a keď ho Ray pustí, dopadne na zem.

Nestihnem si však všimnúť, či je v poriadku, pretože Rayova mocná postava sa posunie pred zámok a šikovne ho odomkne, otvárajúc dvere smerom do vnútra. Do jednej stotiny som už v jeho náručí.

„Raquel," vydýchne si Ray, keď mi obmotá ruky okolo chrbta a pritlačí ma silnejšie k jeho telu. Vidiac, že som živá a zdravá, sa mu očividne uľaví. A aj mne. Keďže mám svoju hlavu zaborenú v jeho krku, intenzívne zacítim jeho vôňu. Drevo, jar, slnko a fialky - lepšia kombinácia už snáď ani len neexistuje!

A aj keď v mojej cele bola doteraz strašná zima (vzhľadom na to, že mám oblečené len červené tričko s krátkym rukávom a tenké letné kvietkované legíny), odrazu nepotrebujem deku, aby ma zohriala. Stačí mi len Rayova telesná teplota.

Keď od sa od neho odtiahnem - svoju hlavu a hruď, nie svoj pás - a pozriem sa mu do sivých očí plných emócií -, som rozhodnutá mu povedať o jeho spojencoch vo Svorke lovcov. Nedostanem však možnosť, pretože len čo sa Ray zľahka usmeje, pobozká ma. Jeho pery zohrejú tie moje a prinesú do môjho tela elektrické záblesky šťastia.

Trvá to však veľmi krátko, pretože začujeme Alecov bolestivý vzdych zo zeme a Ray ma schová za jeho chrbát. Zbadám, ako sa pohne k Alecovi so zaťatými päsťami a rozzúreným pohľadom.

„Nie," zvolám a prešmyknem sa pred Raya. „On je náš spojenec."

Ray sa zamračí. „Je to syn toho zabijaka!" sykne.

Musím sa do jeho hrude zaprieť rukami, aby sa na Aleca nevrhol. „Ray, naozaj! Aha! Prišiel nás tu všetkých oslobodiť!"

Ray vrhne pohľad na kľúče a potom na Alecovo rozklepané telo, ktoré si pridŕža krvavú ranu na temene hlavy. „Prišiel si po teba, Rosa. Chcel z teba spraviť rukojemníčku a vydierať ma!" Je nahnevaný. Veľmi nahnevaný.

„Ray," vzdychnem si.

„Prepáč, ale ja mu neverím!"

„Tak ver mne!"

Ray stíchne a venuje mi vážny pohľad. Jeho tvár sa roztopí, dívajúc sa do mojich očí. Zbadám, ako po mojich slovách zmäkne. „Naozaj?"

„Naozaj!" Tentoraz mu odpovie Tom.

Ray sa naňho obráti a zamračí sa. Ako sa tak díva na svojho dávneho kamaráta, zistím, že je v šoku. Následne prebehne pohľadom na Aleca, potom naspäť na Toma a vzápätí na malého Juliana. „Vysvetlíte mi, čo sa to tu, doparoha, deje?" opýta sa zmätene.

Odpoviem mu: „Ray, týchto ľudí tu zatvorili preto, lebo nechcú Frederika za alfu."

„Vlkov," opraví ma Tom.

„Správne," prikývnem a následne ukážem na Juliana. „A tohto veľkého chlapca tu zatvoril preto, lebo jeho ocko vedie celú vzburu!"

Julian sa hrdo usmeje a Ray sa zamyslí. „Dobre. No ale čo hento?" Ukáže na Aleca.

„Môj otec sa tak správa, lebo mi zomrela mama. Síce jej smrť prežil, lenže predsavzal si, že spraví môj život perfektný," Alec sa pozrie do Rayovej tváre, snažiac sa pôsobiť čo najúprimnejšie. „Ale teraz to už ani nie je môj otec! Správa sa kruto, hlúpo a-"

„-šialene," doplním ho.

Alec si nad mojou poznámkou vzdychne a nechcene prikývne. „Môj otec by nikdy nikoho neuniesol a nikdy by nezatvoril štvorročného chlapca do vezenia. Môj otec je mŕtvi!" Alec potláča vzlyky. Vzápätí sa pretočí na kolená a skloní hlavu. „Vy ste môj alfa."