His Little Red

◎14◎

Keď vystúpime z vlaku, Ray sa opäť ujme velenia a namieri si to presne do Svorky mesiaca. Neviem síce, ako sa zorientoval vo svetových stranách, ale to nevadí, pretože verím jeho vlčím zmyslom.

Keď sa už konečne dostaneme za hranice mesta, zistím niečo veľmi zvláštne. Cítim sa lepšie. Chápete, akoby som naspäť v lese bola doma.

„Aj vy to cítite?"

„Čo?"

„Ten pocit. Akoby som... - hm, ako to povedať? - bola voľná." Zopakujem si tú vetu vo svojej hlave ešte raz a zamračím sa. „Znie to čudne, ja viem, ale je to tak, akoby... akoby..."

„Akoby ti v meste bolo zle?" pokúsi sa ma doplniť Seb.

„Hej."

„To je všetkým vlkom, neboj sa. Tie svetlá, káble, telefónne signály, dusno a prach - to nám nerobí dobre."

Zamyslím sa. „Tak to preto kúpila mama dom na kraji lesa."

„Presne tak. Asi ju to tam ťahalo. Nie tak ako teba, samozrejme, ale i tak."

„Takže teraz som viac vlk, než ona?" opýtam sa. „Pretože som už našla svoju spriaznenú dušu a ona nie? Ale to nedáva zmysel. Ona je predsa vlk z polovice a ja len z jednej štvrtiny. Tomu naozaj nechápem. Ako je-"

„Vlk bez spriaznenej duše je zúfalý. A to až tak, že ho nebaví život. Telo tvojej mami sa asi proti tejto beznádeje chránilo tak, že sa jej vlčia časť stiahla preč a tvoja mama ostala len človekom."

„Ale ja sa mením na vlka?!"

Všetci sa pokúsia uhnúť môjmu prekvapenému pohľadu, pretože nevedia odpoveď a ja si vzdychnem. Budem sa teda meniť? Nebudem?

Ray začne kráčať popri mne. „Máš lepší sluch?"

„Nie."

„Máš lepší čuch?" opýta sa ďalej.

„Nie."

„Cítiš sa v niečom inak?"

„Nie. Teda, okrem toho, že mám v hlave svoju vlčiu časť."

„Tak vidíš! Nemeníš sa! Si v poriadku," povie mi povzbudivo a chytí ma za ruku. „Do večera dôjdeme do Svorky mesiaca. Opýtame sa, či o štvrtinových a polovičných vlkoch niečo vedia, dobre?"

„Dobre."

»»»

Budova svorky vyzerá nádherne. Je vysoká a tvári sa ako nejaký hotel. V takomto národnom parku skvelo zapadne a turisti ju bez záujmu prehliadnu. Teda, ak by tu teda v tejto nenápadnej časti aj nejaký turisti boli.

Dôjdeme k strážcom pri hlavných dverách a tí si nás zvedavo obzrú. „Kto ste?"

„Ray Coal," predstaví sa Ray. „A toto sú moji bratia - pochádzame zo Svorky lovcov, ale teraz sme vyhnanci."

Jeden strážca mi venuje pohľad a opýta sa. „A ona?"

Ray mi silno stlačí ruku a prebije strážcu očami. „Moja spriaznená duša."

Muž prikývne a slušne odo mňa odvráti pohľad, akoby sa bál, že naňho Ray zaútočí. „Prečo ste prišli?"

„Prišli sme vás požiadať o pomoc."

Strážca prikývne a na chvíľu sa zapozerá na chodník vedľa mojej nohy. Na chvíľu si pomyslím, že zamrzol, alebo čo, ale potom si spomeniem, že vlci komunikujú aj pomocou vlčej frekvencie. „Jeden z vás pôjde za alfou. Ostatný počkajú tu," povie napokon.