His Little Red

◎18◎

Nejakým spôsobom sa nám podarilo prinúť všetkých ostatných väzňov, aby nám venovali pozornosť. Čiže všetkých šestnástich (keďže seba, Juliana a Toma nepočítam). Čo ma však naozaj prekvapí, je to, že len tri osoby sú dievčatá. Naozaj len tri!

Hm, asi si naozaj musím zvyknúť na to, že nebezpečné činnosti robia predovšetkým muži.

„Takže," ozve sa chlap v cele za Julianom a poškrabe sa v riedkych vlasoch, „ak som to správne pochopil, Alec nám celu príde odomknúť?"

„Áno," prikývne Tom. „Keď sa začne vzbura, Alec nás príde oslobodiť. Čiže musíme byť pripravený bojovať."

„A vzbura sa začne, až keď sem dôjde alfa Ray, však?" opýta sa ďalší chlap - tentoraz až so samého konca väznice.

„Áno."

„A čo keď alfa Ray zabije Aleca? Je to predsa Frederikov syn," zamyslí sa jedna žena múdro a ja si zahryznem do pery, vediac, že Alec nebude jediný nevinný, koho Ray pravdepodobne zabije.

„Alfa Ray sem príde, čo najskôr, aby našiel Raquel. No, a keď tu už bude, určite nás oslobodí - bude predsa potrebovať našu pomoc!" Tom to vyhlási s nepopierateľnou istotou v hlase, na čo sa ja zahryznem do vlastnej pery ešte silnejšie. Naozaj totiž neviem povedať, či Ray dokáže alebo nedokáže zmeniť svoj názor takto rýchlo. Nepoznám ho predsa až tak dlho, do pekla!

„Máte ešte ďalšie otázky?" opýta sa Tom  a poobzerá sa na všetky strany.

„Ja ešte mám," odpovie chlap vedľa Toma. „Kedy dôjde alfa Ray sem?"

„Čo najskôr. Hm, to záleží od toho, kde s Raquel boli v čase, keď ju uniesli," odpovie Tom a obráti sa na mňa. „Raquel?"

Sediac na zemi, opierajúc sa o kovové mreže, mu bez váhania odpoviem. „Pri Svorke mesiaca."

Tom na svojej tvári vytvorí nervóznu grimasu a pokúsi sa usmiať. „Tak v tom prípade tu bude každú chvíľu (ak použil vozidlo) alebo až o týždeň (ak sa rozhodol ísť pešo a medzi tým vymyslieť plán)." Tom sa rozhodne ľahnúť si na zem na deku. „Buďte radšej každú chvíľu pripravený. A dobre sa vyspite - nech máte na boj plno energie." Na chvíľu stíchne a vzápätí zakričí na celú miestnosť: „Schôdza sa skončila!"

Pozerám, ako sa so zatvorenými očami obráti na bok smerom ku mne a hlboko si vzdychne. Aj napriek tomu, že ho čaká zrejmé nebezpečenstvo, on sa vôbec nebojí. Sú všetci vlci takýto odvážny a nebojácny?

O chvíľu zbadám, ako sa mu jeden krátky rukáv na jeho bielom tričku nadvihne a ja tam zbadám tetovanie. Je to lebka - lenže spolovice vlčia a spolovice ľudská. 

„Chcete sa ma niečo opýtať, luna Raquel?" Usmeje sa, vediac, že sa naňho dívam.

„Prečo sa ničoho nebojíš?"

Tom nadvihne jedno oko a premeria si ma pohľadom. Keď zistí, že sa pýtam vážne, prevráti sa na chrbát (nepoviem mu, že leží na tom mieste, kde tá mŕtva žena zomrela). „Samozrejme, že sa bojím. Len nie tej bitky."

„Čoho?"

„Mám spriaznenú dušu. Práve teraz je so svojimi rodičmi a býva u nich, kým som vo vezení. Je v bezpečí, ale i tak som nervózny z toho, čo sa stane, keď sa začne zabíjanie."

Prikývnem. „Chápem. Ale i tak nedokážem pochopiť, ako môžeš byť taký mierny." Spomeniem sa na Rayovo plačlivé zavýjanie a aj na jeho reakciu, keď ma našiel v dome na strome. Predstavujúc si ho práve teraz, naozaj neviem pochopiť, ako môže byť Tom taký vyrovnaný.