Papierové kvety

Kapitola 17. - Domáca buchta

Vždy sa mi lepšie premýšľalo, keď som zamestnávala ruky. Aj teraz to tak bolo. Lepila som, strihala, farbila a uvažovala. Pod prstami mi pomaly vznikal ďalší papierový kvet. Drobná ružová azalka. Bola to dosť piplavá práca, ale azalka vyjadrovala presne to, čo som mu chcela povedať. Verný pomocník internet mi poradil, že tento kvet znamená krehkú vášeň, rozvíjajúci sa vzťah, a tiež vravel vraj „Dávaj na seba pozor, záleží mi na tebe." Žiadne slová by to nepovedali lepšie.

Trvalo mi to dlho. Myslím oboje – vyrobiť kvet, aj rozhodnúť sa. Napokon som vyšla na balkón zapichnúť svoj výtvor a odkaz do črepníka. Už ma tam však čakalo prekvapenie. Nejaký čudný druh narcisu. Potichu som sa odplazila dnu, aby som najprv zistila, čo to je za kvet a čo mi tým Denis chcel povedať, nech sa zase nestrápnim.

Narcis žonkyla, vyšlo mi z porovnania fotky v mobile s fotkou na monitore. Význam žonkyly je, a to prosím pekne citujem, miluj ma; sympatia; túžba; túžba po tom, aby bol náš cit opätovaný. Už som nemala čo riešiť. Vyšla som na balkón. Denis ma čakal, obzeral si azalku. Bez slova som sa naklonila cez zábradlie a pobozkala ho. Na chvíľu prekvapene stuhol, až som sa zľakla, či sa neodtiahne, ale potom sa spamätal. Chytil mi tvár do oboch rúk a pritiahol ma k sebe tak blízko, ako to len kovové tyčky dovolili.

„Trochu som sa bál, že si tu nájdem muškát," pohladil ma hánkami prstov po líci.

Bolo ťažké objímať ho cez balkón, ale lepšie ako nič.

„Prepáč, nie som v tom taká dobrá ako ty. Na všetko potrebujem internet," priznala som sa.

„To nič, veď aj ja som strávil celú večnosť pri počítači. Aj tak som nemal čo doma robiť."

„Čo teda znamená muškát?"

„Že som hlúpy blázon."

„Blázon možno," povedala som, keď som si spomenula na to, ako preliezal balkón, „ale hlúpy určite nie."

Sadli sme si tak, aby nás znútra nikto nevidel, a zároveň aby sme si mohli prestrčiť ruky pomedzi zábradlie a držať sa.

„Rozmyslela si si dobre, do čoho ideš?" opýtal sa. Krúžil mi palcom po dlani, bozkával prsty.

„Nebolo veľmi nad čím premýšľať. Málo je predsa len lepšie ako vôbec nič."

„Majka, myslím to vážne. Ty nie si chorá. Vonku je kopa chalanov, ktorí by ťa mohli zobrať tancovať alebo na normálne rande."

„Ak sú takí, ako môj bývalý, tak nestojím o rande so žiadnym z nich."

Prisunula som sa bližšie k zábradliu, aby som ho počula dýchať.

„Čo také hrozné urobil? Spomínala si, že sa s tebou rozišiel pred maturitou, ale kvôli tomu predsa nemôžeš byť taká nahnevaná."

Prstami som prešla od jeho zápästia po lakeť a naspäť, len potiaľ ma pustilo zábradlie.

„Záleží na tom?"

„Iste, chcem sa vyvarovať toho, aby si raz aj na mňa bola taká napálená."

Musela som sa usmiať.

„To asi nehrozí. Miro bol... no, tak trochu sebec. Vlastne totálny sebec. Môj ocino je výbušný a ja mám tiež tvrdú hlavu, často sa nezhodneme a preto mám viac domáceho väzenia, než ostatní. Pred maturitou mi vyčítal, že sa stále flákam po vonku s frajerom a neučím sa, čo zo mňa bude a tak. Vlastne mal pravdu, uznala som to a snažila sa viac doma učiť. Lenže Miro to nechápal. Stále na mňa tlačil, aby som išla von, smial sa mi, že som domáca buchta, rozprával mi, ako sa dobre baví s kamošmi na diskotéke, kým ja som sa doma učila. Nakoniec som napriek ocinovmu zákazu ušla jeden večer na diskotéku. Naši sa skoro zbláznili od strachu, keď som sa vrátila ráno. Otec mi naparil zaracha až do polovice leta, ani sa mu nečudujem. No a Miro na mňa nepočkal, rozišiel sa so mnou a hneď na druhý deň na facebook zavesil fotky seba a nejakej pipky."

„Ten chalan nebol sebec, ale totálny chruňo."

„No hej. Vôbec nechápem, čo som na ňom videla."

Posadil sa tak, aby na mňa videl pomedzi tyčky zábradlia.

„Takže si domáca buchta?" uškrnul sa.

„Vadí ti to?"

„Práve naopak, som tomu rád. Domáce buchty sú pre mňa momentálne ako stvorené."

---

Takto ráno som nenašla lepší obrázok s ryšavým dievčaťom, tak neskôr vymením :-) Have a nice day :-)