Papierové kvety

Kapitola 33. - Pozvanie

„Dnes pustili Denisa z nemocnice," pochválila som sa Lenke.

„To je skvelá správa," zdvihla hlavu od počítača. Usilovne si hľadala novú prácu, ale bezúspešne. Čoskoro jej končili dva mesiace, ktoré podľa zmluvy musela odpracovať a nechcela, aby ju naši museli potom živiť. Navyše od hádky pri večeri sa nerozprávala s otcom. Doma bolo dusno. Ale v ten deň mi nič neprekážalo. Mráz kreslil na okná ľadové kvety, sneh sa vo svetle pouličných lám leskol ako striebro. Všetky skúšky v zimnom semestri som mala za sebou. Život hádam už ani nemohol byť krajší.

„Myslím, že by si mala našim povedať, ako ti šéf robil zo života peklo," povzbudila som ju, keď frustrovane trieskala myšou. „Možno by potom pochopili, prečo si dala výpoveď."

„To iste. Vieš si predstaviť ocina, ako by niečo pochopil a priznal, že aj niekto iný môže mať pravdu?"

Spomenula som si na deň, keď sme spolu pozerali telku a otec uznal, že mi naparil zaracha neoprávnene.

„Možno by si sa čudovala, keby si to aspoň skúsila."

Odfrkla a vrátila sa k prehľadávaniu pracovných ponúk. Pípla mi smska.

Denis: Čo robíš?

Ja: No čo asi? Nudím sa a myslím na teba.

Denis: Takže keby si sa nenudila, ani by si si na mňa nespomenula?

Ja: Haha. Ako sa máš? Asi si rád, že už si doma.

Denis: Neuveríš, ale aj ja sa nudím.

Ja: Nemôžeš ísť na Skype?

Denis: Môžem, ale mám lepší nápad. Teplo sa obleč.

Ja: Nech ti ani nenapadne, že by si liezol na balkón. Dnes by sme tam obaja zamrzli.

Denis: Nehovorím o balkóne. Len aby ti nebola zima, kým dobehneš k nám. Uvarím ti čaj.

Musela som si jeho sms prečítať aspoň trikrát, kým som uverila očiam.

Ja: Ty ma pozývaš k vám?

Denis: Bolo by hlúpe, keby som ťa pozýval k susedom.

Ja: Veď ťa ešte len dnes pustili.

Denis: No a? Chodila si za mnou do nemocnice, tak prečo by si neprišla k nám?

Ja: Nechcú si ťa vaši doma užiť alebo tak niečo?

Denis: Užívali si ma od rána, teraz by som si potreboval užiť ja teba.

Tak dlho som snívala o tejto chvíli, že keď som sa odrazu ocitla vo svojej predstave, som ako paralyzovaná.

Denis: Si tam? Prečo neodpisuješ? Zľakla si sa a už máš zbalený kufor a cestuješ do Mexika?

Ja: Prepáč, vypadol mi mobil z ruky, v takom šoku som. Naozaj chceš, aby som prišla?

Denis: Viac než čokoľvek na svete.

Ja: Kedy?

Denis: Už pred desiatimi minútami bolo neskoro.

Ja: Nebudem vadiť tvojej mame?

Denis: Myslím, že práve ti varí čaj.

Ja: Pred chvíľou si tvrdil, že mi uvaríš čaj sám.

Denis: Trochu som fabuloval. Neuvarím ani vodu bez toho, aby mi prihorela. Prídeš aj tak?

Ja: Hneď som tam.

Hodila som na seba len kabát, pretože som nechcela strácať ani sekundu prezliekaním sa z teplákov do riflí. Bolo to celé zvláštne. Tentoraz som slušne zazvonila na ich zvonček, roztrasene sa vyviezla na poschodie a stlačila zvonček s menom Majerník. Otvorila mi jeho mama.

„Dobrý večer," koktala som a červenala sa. Bolo dosť čudné prísť na rande k frajerovi domov. Navyše ak sú tam jeho rodičia.

„Ahoj, Majka," pozdravila a odchýlila dvere, aby som mohla vojsť. „Poď ďalej. Mám trochu prácu, dúfam, že ti nevadí, ak sa vám nebudem venovať."

Vďačne som sa na ňu usmiala za to, že nás nechá na pokoji. Strčila mi do rúk podnos so šálkami čaju pre mňa aj Denisa a zatvorila sa v obývačke.

---

Už len posledné dve :-)

P.S. Víťazky bleskovej súťaže o Leto s Alexandrom sa nájdu na našom blogu, máme hneď dve :-) 

P.S. 1 Čítali ste Fatass to Badass a mysleli ste si, že Nina robí trapasy, kam len príde? Tak to ste nevideli včera na Bibliotéke mňa :-( Ak si chcete prečítať, večer si vylejem srdce na blogu v sekcii Čo nové. Pobavíte sa a budete radi, že sa to nestalo vám :-)

P.S. 2 Leto s Alexandrom na internete aj v kníhkupectvách :-))) Teším sa na vaše reakcie :-D