Two Is Better Than One ✔️

JEDEN

"Madison!" Kričal po mne môj starší brat. Zamurčala som. V žiadnom prípade, sa mi nechcelo ísť do školy. "Vylez, inak ťa z postele vytiahnem ja a to sa ti páčiť nebude." Stiahol zo mňa perinu. Otočila som sa k nemu chrbtom a stočila sa do klbka. No to som robiť nemala. Andy nikdy nehovorí nič len tak. Preto ma ani veľmi neprekvapilo, keď ma obliala studená voda. Ihneď som sa posadila. "Veď už idem!" Zavrčala som naňho.

Znudene som sa už takto zrána prechádzal ulicami. Nič moc k videniu. Iba ľudia. Pozeral som po nich a snažil som sa vybrať si nejakú moju obeť.

Po nedobrovoľnej sprche, som si obliekla školskú uniformu, ktorá sa skladala z čiernej sukne do polovici stehien, bielej košele, čierneho, dá sa povedať, saka, čiernych nadkoleniek a čiernych kotníkových topánok, na vyššom opätku. Takto som odišla z domu, iba s mobilom a kľúčami vo vrecku. Veci máme v škole, preto so sebou nemusím nič nosiť. Svoje bordové vlasy, som si cestou dávala do copu. Nedávala som pozor a do niekoho narazila. To sa mi stáva vždy. Až na to, že sa jedná o neživé veci. Svoju budúcnosť som videla veľmi bolestivo. Dopad na zadok, je predsa vždy bolestivý.

Niekto do mňa vrazil. Rýchlo som sa otočil a okamžite som chytil padajúce dievča. Bol to jednoducho reflex. Upírsky reflex. Pozeral som jej do zelených očí. Vlasy mala nezvyčajné. Bordové. Vyzerala ako by sem ani nepatrila. Bola vážne krásna, ale na to predsa teraz nebudem myslieť.

Necítila som žiadnu bolesť. Nič. Preto som pozrela nad seba a stretla sa so sivým pohľadom. "Pre-prepáčte." Zakoktala som a sklonila hlavu. Ihneď som sa od neho odtiahla. "Ja... Uhm..... ďakujem." Povedala som a rýchlo ho obišla. Už aj tak meškám.

Otočil som sa ešte za ňou a pozoroval ju. Musel som sa pre seba usmiať. Ďalej som sa otočil a venoval sa mojej budúcej obeti. Jazykom som si prešiel po perách pri pohľade na blondínku pred sebou.

Rýchlym krokom som došla až do školy. Chodím na strednú odbornú umeleckú školu. Jednoducho, špecializujem sa na výtvarné umenie a literatúru. Spev, tanec a celkovo hudba, je u mňa na nultom bode.

Blondínku som si rýchlo obmotal okolo prsta. Zaviedol do uličky, kde som sa jej zahryzol do krku a vysal jej niekoľko litrov krvi. Potom som jej ranu zahojil pomocou mojich slín a prinútil som ju zabudnúť pomocou mojej hypnotizujúcej moci, alebo ako to nazvať. Potom som sa rozhodol ísť domov. Ľudí zo zásady nikdy nezabíjam. Dokiaľ si o to zrovna nekoledujú.

Takmer mnou seklo, keď ma na dejinách vyvolala. S obrovským strachom, som prešla pred tabuľu. Myslela som si, že som už vopred stratená, no opak bol pravdou. Andy do mňa hústil celý týždeň, aby som si to prezrela. A vyplatilo sa. Jeho predtuchy, začínajú byť čím ďalej, tým presnejšie.

Došiel som domov. Žijem sám, ale chodím za mojou kamarátkou, ktorá býva hneď vedľa. Je to tiež upírka, ibaže ona z duše neznáša ľudskú rasu, takže si viete predstaviť ako sa k ľuďom správa. Ale keď už sme pri tom. Myslím, že ona neznáša každého. Má rada iba mňa. A každý kto somnou prehovorí a ona ho zbadá, no je mŕtvy. Myslím, že to preháňa, ale ona hovorí, že to je pre moje bezpečie. Trochu dokonca desí aj mňa.

Domov som prišla so širokým úsmevom na tvári. "Andy! Andy! Tvoje tušenie bolo správne! Zlepšuješ sa!" Skočila som mu okolo krku.

Dnes som zostal celý deň doma. Naozaj sa mi nechcelo ísť za Annou.

Keď som prestala bombardovať Andyho otázkami o budúcnosti, išla som si spraviť úlohy.

Hm okej. Dnešný voľný deň som si vážne užil. Zajtra už pracujem. Mám prácu, ale je to len taká, akurát pre mňa, aby som nemusel ubližovať ľuďom. Vlastním dodávku a mám špeciálne sfalšované veci, na to, aby som mohol chodiť po školách v rôznych mestách spolu s Annou a robíme odbery krvi. Je to možno zlé, keďže to vlastne využívame vo vlastný prospech, ale je to lepšie, než útočiť na ľudí. No a zajtra navštívime miestnu školu. Tak ako po zvyšok týždňa. Vždy v tej skole strávime týždeň a potom sa podelím s Annou o zásoby a keď nám dojdú presunieme sa do iného mesta.