Two Is Better Than One ✔️

DVADSAŤŠESŤ

Prekvapene som naňho pozrela. Hľadala som nejakú záchranu, no nič som nenašla. "Madison." Objal ma Andy. "Neubližuje. Pomohol mi, aj keď sa to nezdá." Zamrmlala som. Andy sa zhlboka nadýchol, no neprestal ma hladiť po vlasoch. "Dobre." Pobozkal ma na čelo. Privrela som oči. Bola som šťastná, keď sa ku mne choval takto pekne. Nemám rada, keď vybuchne. Má príliš stresujúcu prácu a keď sa o mňa musí stále starať... má to ťažké.

Odvrátil som od nich zrak.,,Fajn.. Čo keby sme do Álp vyrazili už teraz? Okamžite?" Zdvihol som obočie. Bolo mi nepríjemne.

"To nie. Madison nie je dobre. Od rána je nejaká divná. Ty nič necítiš? Je ako bez duše. Ani len sama nevedela prejsť k autu." Povedal Andy a bola to pravda. Cítila som sa príliš slabá, unavená, nesvoja.. Nebolo mi dobre. Bola som ticho. Iba som sa opierala o Andyho v jeho objatí a pozerala som neprítomne na jeden bod na stene.

Povzdychol som si.,,No hej cítim to, ale nie tak intenzívne ako ona."

"Dobre. Idem do práce. Postaráš sa o ňu?" Postavil sa a mňa tiež. Opierala som sa o Andyho s privretými očami.

Vyzerala tak zlato. Postavil som sa.,,Samozrejme" Podišiel som k nej a chytil ju, keby potrebovala oporu.

Andy mi dal bozk na čelo a odišiel. Ja som sa zatiaľ oprela o Damienovu hruď.

Objal som ju.,,No Poď.. Vezmem ťa ku mne" Usmial som sa a vzal ju na ruky. Doniesol som ju do postele a položil.

"Ostaň so mnou, prosím." Povedala som tichým hlasom.

,,Samozrejme" Usmial som sa na ňu a ľahol si k nej. Pritiahol som si ju k sebe a objal.

Ľahla som si na jeho hruď. Cítila som sa s ním oveľa lepšie.

Cítil som sa s ňou takto veľmi príjemne.

Zaspala som.

Ešte chvíľu som bol hore, no nakoniec som zaspal.

Ráno som sa zobudila s oveľa lepšou náladou. Určite som za to vďačila Damienovi.

Ráno som sa s úsmevom zobudil a pozrel na Madison.,,Dobré ráno.."

"Dobré ráno. To som naozaj prespala celý deň a noc?" Bola som prekvapená.

,,Áno.. A ja som sa obetoval a spal s tebou" Zasmial som sa.

Zasmiala som sa. "A bolo to od teba veľmi milé." Objala som ho.

Objatie som jej opätoval.,,Nemôžem za to, že mi je s tebou tak dobre"

"Aj mne."

Usmial som sa.

"No dobre. Mali by sme vstať."

,,Asi áno" Zasmial som sa.

Postavila som sa z postele a odišla do kúpeľne.

Ostal som na posteli.

Keď som sa umyla, zabalila som sa do uteráka. Odišla som k Damienovi do izby. "Damien? Nemáš mi niečo požičať? Nemám tu žiadne veci." Zahryzla som si do pery.

,,Samozrejme" Usmial som sa a podal som jej dlhú mikinu.

Zdvihla som obočie, no nič som nepovedala. Obliekla som si spodné prádlo a mikinu. Potom som odišla za Damienom. "Ďakujem." Povedala som a stiahla som si mikinu nižšie. Začervenala som sa.

,,Nečervenaj sa toľko inak splynieš s krvou" Zasmial som sa.

Začervenala som sa ešte viac a sklonila som hlavu .

,,Si zlatá" Usmial som sa.,,Chceš aj nohavice? Ale asi sa v nich utopíš" Zasmial som sa.

"Netreba. Nejako to prežijem." Ticho som sa zasmiala.

,,Dobre.."

Ticho som stála na mieste. Cítila som sa trápne. Nevedela som, čo mám robiť.

,,Hm.. Poď.. Spravím jedlo" Zišiel som dole.

Poslušne som za ním cupitala.

Spravil som zeleninový šalát s tuniakom.,,Dobrú chuť" Položil som to pred ňu.

"Ďakujem." Povedala som a pustila som sa do jedla.

Usmieval som sa a nabral som si aj ja.

"Brú chuť." Popriala som mu s plnými ústami a zasmiala som sa.

Prikývol som a začal som jesť.

Keď sme dojedli, upratala som po nás.

,,Ako ti je?"

"Na prekvapenie, dobre. Bude to tým, že som s tebou." Mykla som plecom.

Usmial som sa doširoka.

Úsmev som mu opätovala.

,,Ehm... No.. Čo budeme robiť?"

"Tentokrát to vymysli ty." Usmiala som sa.

Zasmial som sa.,,Fajn.. Tak.... Sa poďme zničiť"

"Takže znova tanec?" Zasmiala som sa.

,,Pochopila si.. Chytré dievča" Zasmial som sa.

Široko som sa naňho usmiala.

Podišiel som k nej a galantne sa uklonil a jednu ruku si položil zo zadu na chrbát.,,Smiem prosiť, očarujúca slečna v nádhernej mikine?" Pozeral som na ňu zdola a usmieval sa.

Zahryzla som si do pery hneď potom ako som sa začervenala. "Áno."

Usmial som sa a vystrel. Podal som jej ruku.

Chytila som jeho ruku.

Došli sme do stredu obývačky.,,Postaráš sa o to?" Ukázal som na gauč v strede tejto miestnosti a veľké rádio hneď vedľa. Vždy to robila pomocou mágie.

Zasmiala som sa. Rukou som odsunula gauč a zapla hudbu.