Two Is Better Than One ✔️

ŠTYRI

Vystrašene som naňho pozrela. Prečo zamkol? Vo vnútri seba, som mala nepríjemný pocit.

Prstami som si vošiel do vlasov. Sakra! Čo mám teraz s ňou spraviť?

Ticho som tam sedela a tŕpla. Čo chce spraviť?

Povzdychol som si a podišiel pred ňu, sadol som si proti na stoličku a prepaľoval ju pohľadom.,,Povedz mi všetko.. Čo presne si pamätáš?" Zamračil som sa. Možno ju inak presvedčím, že sa jej to zdalo, však mala otras mozgu.

"Hmm... spadla som, keď som šplhala. Chýbal mi len kúsok a bola by som úplne hore, no spadla som. Potom už len tú krv... ja mám z nej naozaj strach. Keď vidím ju, tak nevidím nič iné. Je to tak.... zahmlené." Povzdychla som si.

,,Super" Tkeskol som.,,Takže.. Nič divné sa tu nestalo, Áno?" Zdvihol som obočie, aby som si overil jej stratu pamäti.

"Nuž.... ale áno. Stalo." Pozrela som naňho s vyvalenými očami.

Povdzychol som si.,,A čo sa stalo?" Vraždil som ju pohľadom a silene som sa usmial v snahe zadržať ten hnev.

"Profesorka Donemová sa zasmiala. Ona sa nesmeje. Nikdy." Zamračila som sa.

Nemohol som sa nezasmiať. Vnútorne som si vydýchol. Zrazu dnu vtrhla Anna.,,Ou.. Prišla si na odber?"Usmiala sa na dievča.,,Vydrž" Povedala a vyberala ihlu.,,Ou.. Nie Anna.. Ona tu nieje na odber. Že nie?" Zdvihol som obočie na dievča.

Vystrašene som sledovala ihlu. "N-nie."

Uškrnul som sa. Má strach z krvi, ihiel a k tomu je to nemehlo. Hah!,,Ehm.. Ako sa vlastne voláš?" Pozrel som jej do očí.

"Madison." Pípla som s pohľadom upretým na ihlu.

,,Ja som Damien..teší ma" Natiahol som k nej ruku.

Otočila som sa k nemu a pozrela sa na jeho ruku. Hmm.. Veď aj tak nemám žiadnych priateľov. Potriasla som si s jeho rukou. "Aj mňa."

Usmial som sa do strany. Postavil som sa.,,No a tej "rane" budeš nosiť nejaký čas toto" Vzal som leukoplast a nalepil jej ho tam, kde mala byť rana, keďže po nej vďaka mojej krvi nič neostalo.,,Doma máš snáď leukoplasty, takže si ich budeš vymieňať každý deň, Ok? A hlavne nezabudni, na aké miesto presne" Pozrel som jej do očí.,,Nechceme predsa, aby ťa niekto zo školy podozrieval z čarodejníctva" Zasmial som sa.

Zasmiala som sa. "Dobre." Postavila som sa a trocha zavrávlovala.

,,Uhm.. Fajn" Podišiel som k dverám a odomkol.,,Ou a dnes choď už rovno domov. Zajtra ťa ako ošetrovateľ ospravedlním. Však nebudeš predsa v škole, keď všetci vedia, že máš rozbitú hlavu"

Prikývla som. "Ďakujem. Zbohom." Rozlúčila som sa s obidvoma a odišla preč.

Zatvoril som za ňou dvere a oprel sa o ne.,,Bože to bolo" Povdzychol som si. Anna na mňa nechápavo pozerala. Len som to ignoroval.

Doma som musela ako vždy, všetko zreferovať Andymu.

Domov sme došli večer unavení a s vlastnými zásobami krvi, ktoré sme si rozdelili.

Andy sa o mňa staral presne ako o mladšiu sestričku.

Konečne som sa napil krvi. Dnes to bolo celé o ovládaní. Nemôžem si pomôcť, ale po krvi toho dievčaťa.. Madison.. Tak túžim.

Ráno som nemusela vstávať tak skoro, ako keď idem do školy.

Na ďalší deň sme znova boli v škole a robili to isté, čo včera.

Celý deň som sa nudila. Andy bol v práci.

Skončili sme až večer. Od včera som nevedel prestať myslieť na Madison.

Bolo od Damiena naozaj milé, že ma nechal doma, no sama som sa tu nudila. Náplasť som si prelepila ráno. Presne tak, ako mi kázal.

Skoro by som zabudol. U Madinej profesorky som vybavil, aby nešla do školy. Ibaže ona ma poverila tým, aby som na ňu dozrel aj keď je doma. Si robí srandu? Ja tu mám rozbehnutý biznis! A k tomu. Odkedy sa profesorky tak moc starajú o študentov?

Odišla som do sprchy, kde som sa nakoniec rozhodla pre vaňu. Po nekonečnej chvíli, som vyšla von a zabalila sa do ručníka. Hneď potom, som si na hlavu znova nalepila náplasť, keďže som si umývala aj vlasy.

Večer, keď sme skončili a zas sa rozdelili s Annou som išiel podľa adresy, čo mi dala jej profesorka, navštíviť Madison. Aj keď. Isto by som sa sem dostal aj bez adresy. Zazvonil som.

Takmer som dostala infarkt. Bola som ešte stále v uteráku, keď som zišla dole. Myslela som si, že je to Andy a iba si zabudol kľúče, no keď som otvorila dvere, takmer som splynula so svojimi vlasmi. Očervenela som najviac ako to len išlo.