Two Is Better Than One ✔️

DVADSAŤDVA

Toto musí byť iba zlý sen. Nemôže to byť skutočnosť. Nemôže. To ma nemá vôbec rád? Ako si môže hovoriť, že je môj brat. Pomaly sa mi rozmazal pohľad. Slzy si našli cestu von. Viem, že je zbrklý a robí rýchle a unáhlené rozhodnutia, ale toto?

,,Madison" Môj pohľad zmäkol. Netušil som, že ma tak nenávidí, že by sa dokonca vzdal aj vlastnej sestry. Hneď som ju objal. Vedel som ako sa cíti. A vďaka mne musí byť aj naštvaná zároveň.

"Aspoň jedna vec je na tom pozitívna."

,,Aká?"

"Že si to ty, pri kom takto vybuchol. Ak by ma poslal preč kvôli niekomu inému, nezvládla by som to."

,,Och" Silnejšie som ju objal.

Objatie som mu opätovala. Kam teraz pôjdem?

,,Ak chceš.. Môžeš ísť ku mne" Pustil som ju a pozrel jej do očí.

"K tebe?" Pohľad som mu opätovala.

Prikývol som.

"To... To nemôžem. Je to od teba milé, no nemôžem to prijať." Pokrútila som hlavou a sklonila ju.

,,Ou.." Toto ma ranilo.

"Už tak ti spôsobujem iba problémy." Zamrmlala som.

,,To nieje pravda. Nemohol by som byť radšej, keď som s tebou. Nevieš si predstaviť ako mi svojou prítomnosťou pomáhaš" Povzdychol som si.

"Pomáham? Andy ťa chce zabiť. Ako ti toto môže pomôcť?"

Zasmial som sa.,,No tak.. Andyho vôbec neriešim, jasné? Si moja kamoška. Zlepšuješ mi život" Usmial som sa a vlasy som jej zastrčil za ucho.

Aj napriek tejto na nič situácii, mi vyčaroval úsmev na tvári. "Ďakujem." Hodila som sa mu okolo krku.

Objal som ju.,,To aj ja.. Takže pôjdeš?"

"No... čo iné mi ostáva? Ale ak ti budem liezť na nervy, ja som ťa varovala."

Zasmial som sa.,,Beriem" Dal som jej bozk na čelo.

Jeho čin ma trocha prekvapil, no nechala som to tak. "Uhm.... tak ja si rýchlo zbalím veci."

,,Pomôžem ti.. V rýchlosti sa rozumiem" Zasmial som sa.

"Ja to zbalím kúzlom."

,,Hm.. Niekto tu má potrebu vyťahovať saa" Zamrmlal som a snažil sa zadržať smiech. Chcel som jej trochu zlepšiť náladu.

Zasmiala som sa. "Keď už sem nebudem môcť prísť, vezmem si všetky veci. A to dosiahnem kúzlom. Takže..."

,,Dobre.. Však dobre" Prikývol som.

Spravila som presne to, čo som povedala.

Keď už bola hotová, nejak to kúzlom premiestnila ku mne a ju som vzal na ruky a doniesol ju až k sebe domov.

Keď som to k nemu poslala, cestou som veci nechala zmenšiť a naskladať do jedného sivého kufra.

Položil som ju až u mňa doma.,,Tak.. Ako si si všimla. Môj dom je celkom malý, takže.. Budeme asi musieť spať spolu v mojej spálni" Zahryzol som si do pery.

Prikývla som. "Aj tak sme doteraz spali v jednej izbe, takže... žiaden problém."

Zasmial som sa.,,Okej" Odniesol som jej tam veci.

"Vieš, ten kufor som si mohla odniesť aj sama. To že tam mám všetky svoje veci ešte neznamená, že bude aj toľko vážiť."

Zhlboka som sa nadýchol a otočil sa k nej. Vražedne som po nej pozrel.

"No dobre. Už som ticho." Zachichotala som sa.

,,Takže.. Táto skriňa je prevažne voľná" Otvoril som skriňu.

"Hm... ďakujem."

Usmial som sa.

Do skrine som si dala len potrebné veci a potom som zmenšila kufor kúzlom, aby tam vošiel aj ten.

Sedel som na posteli a pozoroval ju.

"Hotovo." Otočila som sa k Damienovi.

,,Dúfam, že ti tu bude dobre"

"Určite."

,,Chceš.. Niečo robiť?"

"Neviem." Sklonila som hlavu.

Ľahol som si na posteľ.,,Naposledy, keď si tu bola som ťa uniesol."

Zamračila som sa. Toto mi pripomínať nemusel.

,,Len dúfam, že to v tebe nevyvolá zlé spomienky"

"Aj ja dúfam." Zamrmlala som.

Znova som sa posadil a podišiel k nej.,,Som hladný" Povedal som.,,Tak sa nejak zabavme, pri varení. Prípadne niečo upečme" Usmial som sa doširoka.

"Dobre."

Zišli sme dole.

"Tak začni. Ja sa tu nevyznám."

Vytiahol som potrebné veci.,,Tam je kniha na pečenie, Môžeš si ju vziať" Povedal som a ja som si z chladničky vybral krv.

Vytiahla som knihu a začítala sa do receptu.

Ja som ju sledoval a zatiaľ popíjal krv.

"Ok. Idem na to." Začala som chystať cesto, podľa receptu.

Usmieval som sa.,,Som rád, že ťa to tak chytilo"

"Pečiem rada, takže..." Zahryzla som si do pery a zasmiala som sa.

Prikývol som a dopil krv.

O hodinu, sme sa už obaja nachávali čokoládovým koláčom.

,,Je to výborné.. Teba mať tu bude skutočná radosť" Zasmial som sa.

Zasmiala som sa. "Keď myslíš."

Usmial som sa.

Keď som dojedla, upratala som.