Two Is Better Than One ✔️

ŠTRNÁSŤ

"No áno. Porezala som sa." Zamračila som sa na svoj prst, ktorý som si oblepila leukoplastom.

,,Aha" Chytil som jej tú ruku. Nasucho som preglgol.

Prst som už mala obviazaný, no krv už aj tak presakovala cez ten leukoplast.

Chytil som jej prst a pomaly z neho dával dole leukoplast.

Sykla som bolesťou, keď mi dal dolu leukoplast.

Pozrel som jej do očí. Jej ruku som si pomaly ťahal k ústam, aby sa nezľakla.

"Da-Damien?" Moje srdce začalo byť oveľa rýchlejšie.

Zľakla sa. Nevadí no. Oblízal som jej ranu na prste a vrátil sa späť. Hm.. Aj tá trocha krvi bola dokonalá. Mal som potrebu mať viac! Ale nemôžem.. Nechcem jej ublížiť.

Pery som mala pootvorené a zrýchlene som dýchala.

Objal som ju okolo pása a pritiahol si ju k sebe. Sám neviem čo to robím, ale cítil som ako sa mi do očí vliala mierna červená a tesáky sa mi vysunuli.

Svoje srdce som už cítila v krku. Mala som strach. Tie jeho tesáky, mi pripomenuli, čo mi už stihol urobiť. Zatvorila som oči. Viečka som k sebe kŕčovito zvierala.

Perami som sa dotkol jej krku a nosom nasal jej vôňu. Cítil som jej tep.

"Damien..." Rukami som stisla jeho plecia a snažila sa ho od seba odtlačiť.

Nechal som sa odtlačiť.,,Musím na vzduch" Povzdychol som si a upírskou rýchlosťou som vyletel von z domu a snažil sa to predýchať.

Spadla som na zem, na kolená a potichu som začala plakať.

Počul som ju plakať, čo mi prišlo strašne ľúto. Musí ma nenávidieť. Hneď som bol u nej a kľakol si pred ňu. Tvár som jej chytil do rúk.,,Neplač.. Prosím Neplač..." Hneď som ju objal.

Môj plač pomaly prestával.

,,Prepáč" Silnejšie som ju objal.

Objatie som mu opätovala. O chvíľu som prestala plakať už úplne.

Pomaly som ju pustil a pozrel jej do očí.

Zahryzla som si do pery.

,,Tvoja krv je zvláštna.. Nieje ľudská a mňa ako upíra.. No.. Dosť láka" Mykol som plecom.

"Uhmm.... je pravda, že upíri majú radi krv mágov." Smutne som sa usmiala.

Primkol som pery do rovnej čiary.

"Mala by som to ísť dokončiť."

Prikývol som a postavil som nás.

Pomaly som prešla k linke a roztrasenou rukou som chytila nôž, ktorým som krájala zemiaky. Ostávalo mi len pár zemiakov aby som ich mohla dať piecť do rúry.

,,Spravím to radšej za teba" Povedal som a jemne jej vzal z ruky nôž.

Prikývla som. "Ďakujem."

Nakrájal som zemiaky a dal ich piecť do rúry. Otočil som sa k Madison s úsmevom.

Sadla som si k stolu.

Sadol som si oproti nej.,,Si v pohode? Pripadáš mi tak zamyslene"

"Som. Iba.... včera si sa ma pýtal, či sa ťa bojím a dnes si..." Pokrútila som hlavou.

Povzdychol som si.,,Hej ale no.. Som upír vieš" Prekrútil som očami.

Sklonila som hlavu. Hovoril to, akoby som to nevedela.

,,Prepáč, ale patrí to k tomu, čo som. K tomu kto som. K tomu čo robím" Mykol som plecom.

"To všetko viem." Odvrkla som.

Oprel som sa o stoličku a pozoroval ju.,,Neznášaš to na mne, že?" Povzdychol som si. Nikto z iných mimo môjho druhu to neznáša. Nikto ma nemá rád, lebo som upír. Podľa nich nemám svedomie. Nikdy si nenájdem ani len kamaráta.

"To netvrdím. Iba si ma vydesil."

,,Hej.. A vieš koľko krát sa to ešte môže stať? Bojíš sa ma. Máš dokonca aj traumu!" Sklopil som zrak. Bol som na seba naštvaný, ale navonok som bol pokojný. Nechcem ju vydesiť.

"Sú to len nočné mory, ktoré pominú. Nie si prvý, ktorý mi v ublížil a mne ostali sny." Povedala som a prešla som k nemu. Postavila som sa rovno pred neho. "No ty si so mnou teraz tu. A začali sme odznova. Nie si ako oni. Ty si vedel prestať. A sám od seba. Oni... Oni by ma zabili, keby nebolo Andyho.Takže o žiadnej traume nie je reč."

Kútiky úst sa mi trochu zdvihli. Vstal som a pevne ju objal.

Objatie som mu opätovala.

,,Hm.. Vieš sa aj baviť?"

"Mám knihy." Usmiala som sa.

,,Beriem to ako nie" Povedal som a začal sa prechádzať po miestnosti.

So zahryznutím do pery, som ho začala pozorovať.

,,Fajn.. Viem čo budeme robiť" Uškrnul som sa a podišiel k nej.,,Vieš tancovať?"