PÄTNÁSŤ

708 64 3
                                    

"Nikdy som to nerobila." Priznala som sa.

,,Tak ťa naučím" Usmial som sa doširoka.

"Tak to veľa šťastia." Popriala som mu.

Zasmial som sa.,,Naučím ťa základné pohyby, čo povieš?"

"No skús."

,,Daj mi ruky okolo krku" Usmial som sa a ja som jej dal ruky na pás.

"Uhm..." Spravila som čo povedal.

Jemne som sa s ňou začal do strán kolísať.

Zahryzla som si do pery a skúšala ho napodobniť."

,,Vidíš? Nič ťažké"

"Uhmm.."

,,Skúsme iné pohyby" Povedal som.,,Pozri mi na nohy. Keď k tebe takto pristúpim cúvneš dozadu a potom druhou nohou pristúpiš ku mne a ja cúvnem, dobre?" Usmial som sa.

Prikývla som.

No a tak sme postupne tancovali. Počas toho sme sa aj zasmiali, pretože mi stúpila na nohu alebo sme skoro spadli. Ale nakoniec sa mi ju podarilo naučiť tancovať.

Večer som unavená padla do perín. "Ty si ma úplne zničil."

Zasmial som sa a sadol si vedľa nej.

Zamurčala som. Mala by som sa prezliecť do pyžama, no som príliš lenivá.

Ľahol som si vedľa nej.,,Môžem prespať ak chceš" Usmial som sa.

"Hmmm..." Ľahla som si naňho.

Objal som ju.,,Dobrú" Zamrmlal som.

"Sladké sny." Zamrmlala som predtým, než som zaspala.

Prebudil som sa na ďalší deň. Pozoroval som ju ako sladko spí.

"Hmm.." Zamurčala som a udrela rukou po budíku, ktorý ma práve zobudil.

,,Budík?" Pozrel som na ňu. Načo má budík?

"Keď je Andy doma, chcem byť hore, keď odchádza do práce. Často má nečakané služobné cesty, takže sa už domov nemusí vrátiť ten istý deň." Mykla som plecom.

,,Včera ti budík nezvonil a už tu nieje.. Hm.. Dva Dni?"

"Ten na včera som vypla. Musím budík vypínať každý deň vopred, ak nechcem aby zvonil."

,,Aha"

Pomaly som si sadla. "Čo chceš robiť dnes?" Pozrela som naňho.

,,Čokoľvek" Povzdychol som si a sadol si.

Zamračila som sa. Toto bude ťažký oriešok.

,,Vymysli niečo ty.. Sme u teba" Mykol som plecom

"Môžeme si niečo pustiť. Alebo tancovať. Naozaj ma to bavilo."

,,Tak si niečo pustíme a potom zatancujeme" Usmial som sa.

"Dobre. Len sa umyjem, prezlečiem, najem a môžeme ísť." Zasmiala som sa.

,,Ja potrebujem krv, takžeeee.."

Zdvihla som obočie.

,,Pôjdem domov" Postavil som sa.

"Uhm... ak by si tu ostal aj zajtra, môžeš si sem priniesť krv."

,,Zajtra je spln" Pozrel som na ňu.

Zamračila som sa. "Aha. A čo z toho pre teba vyplíva?"

,,Upíri sa nedokážu ovládať"

"Ou... no dobre. Keď sa už budeš vedieť ovládať, tak mi napíš." Zahryzla som si do pery.

,, To bude na ďalší deň ráno "Povzdychol som si.

Prikývla som. "Ak chceš, môžem ísť potom ja za tebou." Usmiala som sa naňho.

,,To by bolo fajn" Usmial som sa.

"Takže sme dohodnutý." Zasmiala som sa.

Prikývol som.,,Tak ja idem" Objal som ju a odišiel.

Odišla som do kúpeľne, kde som si umyla zuby a potom som vošla do sprchy.

Došiel som domov a spravil to, čo včera.

Po sprche, som si spravila rýchle raňajky.

Došiel som k Mad. Zaklopal som.

"Je otvorené!" Zasmiala som sa.

Vošiel som dnu.,,Ahoj.. Znova.. Začínam si na toto zvykať" Zasmial som sa.

Zasmiala som sa. "Nemusíš klopať."

,,Bolo by drzé len sem tak vojsť" Mykol som plecom.

"Ale ja som na teba čakala." Mykla som plecom.

,,Áno? A čo ak by som niekedy vošiel a zbadal ťa len v podprsenke? Alebo ťa našiel na wecku" Zdvihol som obočie.

"Nuž... videl si ma keď som mala na sebe iba uterák, takže...." Zahryzla som si do pery a začervenala sa.

,,Vlastne som ťa videl aj v podprsenke, ale ty si nemala šancu zistiť to" Zasmial som sa.

Vytrieštila som naňho oči. "Ty uchýlný pedofil." Hodila som po ňom uterák, ktorý som mala položený na linke vedľa seba.

Uterák som chytil. ,,Hej.. Niesom pedofil.. A nemôžem za to.. Ty si ma pozvala dnu. Nabudúce si dvakrát rozmysli, kedy ma pozveš" Zdvihol som obočie.

"Odkiaľ som mala vedieť, že nebudem vedieť nájsť tričko?"

Zasmial som sa.,,Takže je to moja chyba, čo?" Ruku som si položil na srdce.

Uškrnula som sa. "Veď vieš, chlapi môžu za všetko." Zasmiala som sa.

,,Podľa vás žien. Pretože si nepriznáte chybu" Pristúpil som k nej.

Odfrkla som si. "To je blbosť."

Zasmial som sa.,,Fajn.. Nebudem sa s tebou hádať" Uškrnul som sa.

Zasmiala som sa. "Bol by to hlúpy dôvod na hádku."

,,To hej" Otočil som sa.,,Hm.. Ideme si teda niečo pozrieť?"

"Môžeme." Išla som do obývačky.

Sadol som si na gauč.,,Pusť tvoj najobľúbenejší film" Pozrel som na ňu.

S úsmevom som pustila prvý film od marvelu, ktorý mi prišiel pod ruku.

Pozeral som to.,,Preboha. Superhrdinovia.. Strašne klišé" Oprel som si hlavu o gauč.

"V tom prípade..." Postavila som sa a vypla som to. "Vieš, kde sú dvere. Zbohom." Odišla som k sebe do izby.

,,Pff.. Slečna urážlivá" Zavrčal som. Riadne ma týmto naštvala. Asi radšej vážne pôjdem.

Ľahla som si na posteľ. Nemám žiadnych priateľov. Mám len knihy a filmy. A on povie toto. No fajn. Nie každý má v živote priateľov.

Two Is Better Than One ✔️Where stories live. Discover now