Two Is Better Than One ✔️

ŠESŤ

,,Ale ale.. No pozrime sa, žeby si si konečne niekoho našiel?" Usmiala sa Anna a drgla do mňa.,,Preboha Anna! Len som sa s ňou zoznámil" Pretočil som očami.,,Je to človek.. Ľudia sú potrava" Mykla plecom a sadla za volant. Tá dodávka je totiž jej. Ani nemá potuchy ako sa mýli. Že človek. No hej. Viem, že som na ňu použil nátlak, že Madina krv je obyčajná, takže ju vníma ako každú inú, ale aj tak je vtipné, keď to povie. Nasadli sme do dodávky a odviezli sa k nej. Krv sme si rozdelili ako vždy a došiel som domov. Mal som tri plné chladničky. Našťastie mám štvrtú. Nie. Vôbec to nieje divné. Som upír. Je to bežné.. Teda dokiaľ nebudem zabíjať. Rozhodol som sa už vyraziť. Však už bude päť. Zazvonil som Madison na dvere.

S úsmevom som zbehla dolu po schodoch. Takmer som spadla, no udržala som sa. Otvorila som dvere.  "Ahoj." Nesmelo som pozdravila.

Usmial som sa.,,Ahoj.. Tak kam by si chcela ísť?"

"Neviem. Bol to tvoj nápad, tak niečo vymysli." Slabo som sa naňho usmiala. Bola som nervózna.

Zasmial som sa.,,Fajn.. Tak Poď" Povedal som a trochu som ustúpil, aby mohla vyjsť.

"Ahoj!" Zakričala som Andymu. "Žiadne hlúposti!" Odkričal mi.

Keď vyšla ukázal som na moje čierne auto pred domom, nech si nastúpi. Už keď som prišiel som mala vopred pripravené miesto kam pôjdeme, takže auto je potrebné.

Poslušne som nasadla do auta. Bola som zvedavá, čo plánuje.

Naštartoval som a vyrazil.

"Kam ideme?" Pozrela som naňho.

,,To je prekvapenie" Uškrnul som sa.

Povzdychla som si. "Ok"

,,Bude to taká pol hodina" Mykol som plecom.

"Uhm.." Prikývla som.

,,Máš zatiaľ nejaké otázky, alebo tému nech zabijeme trápne ticho?" Pozrel som na ňu.

"Hm.. Takže si.... zdravotný brat?" Potlačila som smiech.

Začal som sa smiať.,,Pre Boha! Nie"

"Tak, čo si?"

,,Len.. Uhm.." Pozrel som na ňu.,,Odoberateľ krvi" Zamračil som sa nad sebou. Odoberateľ krvi? Ako mi toto vzišlo na um? Pre boha.. No v podstate to je pravda.

Zasmiala som sa. "Také niečo vôbec existuje?"

,,Neviem" Mykol som plecom.,,Asi hej.. Keďže ním som" Zasmial som sa.

Z očí som si zotrela slzy, od smiechu.

,,Hm.. A ty.. Robíš niečo popri škole?"

Učím sa čarovať, vidieť do budúcnosti, nájsť kľúče od brány mŕtvych.... "Nie."

,,A čo by si chcela robiť?"

Nájsť kľúče od brány mŕtvych. "Venovať sa tomu, čo študujem."

,,Aha" Usmial som sa.

Úsmev som mu opätovala. "Čo ty?"

Pijem krv, ľuďom.,,To čo pár dní u teba v škole. Potom.. Nič" Mykol som plecom.

"Hmm... chcel si to robiť vždy?"

Zamyslel som sa.,,Hej" Pozrel som ňu. Odkedy som upír pamätám si, že som sa snažil neublížovať. Toto je východisko.

Zahryzla som si do pery. Týmto sa všetky moje otázky vyčerpali.

,,No.." Venoval som sa ceste.

"Fajn. Toto je divné. Ešte nikdy som s nikým nebola vonku, takže by si to mohol nejako zachrániť." Povedala som priamo. Atmosféra bola tak napätá, že by sa dala krájať.

Pozrel som na ňu.,,Hm.. Aká je tvoja obľúbená farba?" Vzišlo mi ako prvé na um.

"Krvavo červená, aj keď mám z krvi strach." Povedala som zamyslene.

Usmial som sa.,,Tú milujem"

Zasmiala som sa. "To verím."

,,Prečo?" Zdvihol som obočie.

"Hmm.. Tak keď už pracuješ s tou krvou." Zasmiala som sa.

,,Ou.. Jasné" Zachechtol som sa. V duchu som nad sebou prevrátil očami.

Zahryzla som si do pery a pozrela pred seba.

Za nejaký čas sme došli do lesa. Išiel som po uličkách až kým som nezaparkoval niekde na kraji.,,Sme tu" Povedal som a vystúpil. Čakal som, kým ona urobí to isté.

Neisto som vystúpila. "Chystáš sa ma tu niekde zakopať?" Rozhliadla som sa okolo seba.

Zamkol som auto.,,Len.. Poď" Povedal som a vošiel do lesa.,,Drž sa pri mne. Nieže sa stratíš" Otočil som sa k nej a žmurkol na ňu.

"No, tak to by na mňa sedelo." Povedala som, keď som išla za ním. Pre istotu, som sa chytila lemu jeho trička.

Musel som sa usmiať. Došli sme konečne hlboko do lesa. Presne kde som chcel. Otočil som sa k nej so širokým úsmevom.

Pozrela som mu do očí a zdvihla obočie.