Two Is Better Than One ✔️

DVA

Ráno, mi pred odchodom do školy, Andy povedal, dosť čudnú vec. Vraj svoju krv, nemám nikomu darovať.

Tak. Hneď ako nastalo ráno som sa s Annou zbalil do dodávky a došli sme do školy. Školská doktorka nám prepožičala jej miestnosť, kde sme si pripravili podstatné veci. Po celej škole boli vyvesené tabule s nápismi 'daruj krv pre dobrú vec' a šípkami, ktoré mierili k tejto miestnosti. No hej.. Pre dobrú vec. Zachránite život dvom upírom.

Aha. Už viem, prečo mi to Andy hovoril. V škole boli vyvesené tabuľky s nápisom 'daruj krv pre dobrú vec'. Nuž.... Andy má pravdu. nie som človek, takže sa toho zúčastniť nemôžem. Ako som nad tým všetkým rozmýšľala, znova som do niekoho narazila. No hej.... bez toho by som to nebola ja. Nárazy a pády, jednoducho všetky možné druhy ublíženia si, sú mojou špecialitou.

Prechádzal som sa chodbami a niesol posledné veci do miestnosti. V tom do mňa niekto narazil.,,Ach!" Zavrčal som ako mi popadali všetky obväzy a injekčné striekačky, no rýchlo som osobu, ktorú som skoro zhodil zachytil. Bola to tá z minula. No nieje toto ale náhoda? Zapozeral som sa jej do očí.,,Daruj krv" Doširoka som sa usmial.

Vytrieštila som naňho oči. Aj keby som bola človek, stále mám strach z krvi a injekčných striekačiek. "Uhmm... prepáčte. A ehm.... Ja svoju krv darovať nepôjdem." Zahryzla som si do pery a sklonila hlavu.

,,Hm.. Ako chceš, ale hlavne mi nevykaj" Povedal som a pustil ju. Zohol som sa k veciam na zemi.

"Uhm... no dobre." Pomohla som mu pozbierať veci a podala mu ich, keď práve zazvonilo. Rýchlo som mu dala veci do rúk. "Prepáč." Pípla som a rozutekala sa do triedy.

Ako som dozbieral veci sústredil som sa viac na jej pach. Pach jej krvi. Bol nezvyčajný. Taký úžasný. Ona nieje človek!

Do triedy som prišla akurát včas. Hneď po mne, prišiel do triedy profesor.

Postavil som sa a išiel do miestnosti.,,Mám všetko" Povedal som Anne.,,Výborne..Už len čakať" Mykla plecom.

S mojim šťastím, som si na telesnej výchove, rozbila hlavu. Profesorka Donemová, ma ihneď poslala na ošetrovňu, kde som takmer ako doma.

Sedeli sme s Annou na posteli a smiali sa na blbostiach, keď sme už z diaľky cítili krv.,,To vonia tak dobre" Povedala Anna a hneď sa postavila. Tesáky sa jej vysunuli.,,Hej hej hej!" Postavil som sa jej do cesty.,,Choď von! Hneď! Musíš sa ovládať!" Zamračil som sa.,,Pri normálnej krvi možno.. No toto je" Nadýchla sa.,,Anna!" Zavrčal som.,,Ach.. Fajn..!" Naštvane odišla na čerstvý vzduch vchodom, ktorý viedol od nás. Pokrútil som nad ňou hlavou. Hneď som otvoril dvere a práve som zbadal nejakú ženu a dievča, s ktorým som sa už dva krát zrazil, ako sa drží za hlavu a krváca. No to snáď nie.,,Poďte. Vaša doktorka tu teraz nieje, takže sa o ňu postarám." Usmial som sa. Budem mať, čo robiť, aby som sa ovládol.

Sadla som si na posteľ. Stále som sa držala za hlavu. Naozaj to belo. Počula som, ako sa profesorka Donemová, rozpráva s uhm... doktorom. "Len jej to nejako ošetrite. Júlia, školská sestra to robí. Hlavne vie vždy zistiť, či nemá otras mozgu. Preto ju prosím, prezrite pozorne. Ona je taký malý magnet na nehody." Slabo sa zasmiala.

Prikývol som.,,Dobre. Nemusíte sa obávať. Hlavne by ste sa mali vrátiť k vašej triede. Len hlavne nech nikto ďalší nedopadne ako ona" Zachechtol som sa a pozrel na moju... Uhm.. Pacientku.

Po chvíli odišla a ja som s ním ostala sama. V hlave mi nepríjemne hučalo a točilo sa mi v nej.

,,Okej" Zhlboka som sa nadýchol a vydýchol. Toto zvládnem. Musím. Keby som sa neovládol, mohol by som ju aj zabiť. Otočil som sa k nej. Tesáky som mal vysunuté, takže som sa snažil myslieť na niečo iné. Vzal som si stoličku na kolieskach a presunul ju pred ňu. Na menšiu tácku som si vzal malú hebkú servítku a tiež dezinfikáciu. Sadol som si pred ňu.,,Bolí ťa hlava? Alebo sa ti točí?" Spýtal som sa jej.

"Aj aj." Odpovedala som a privrela oči. Pohľad na krv, mi nerobil dobre.

,,Asi máš otras mozgu. Len môžeme dúfať, že len mierny." Povedal som.,,Teraz.. Ti idem vydenzifikovať tú ranu, našťastie nieje veľká, takže.. Priprav sa. Môže to štípať" Pozrel som na ňu.

Slabo som prikývla. Čo som mu na to mala odpovedať?