Two Is Better Than One ✔️

TRIDSAŤJEDEN

Zaškrípala som zubami. "Fajn. Potom sa už vracať nemusíš!" Vykríkla som po ňom a z čela som si strhla obklad, ktorý som hodila k tým z rúk, ktoré sa už váľali na zemi. Otočila som sa na bok a prikryla perinou. Hlavu som si zakryla tiež, takže sa mi ťažko dýchalo.

Otočil som sa k Andymu.,,Poď" Chytil som ho za ruku a ťahal von z izby. Čím dlhšie bude sama, tým skôr by asi mala vychladnúť.

Odišli. Fajn. Je mi to fuk. Prečo nemôžu pochopiť, že mi nič nie je?!

,,To ako sa správa.. Asi jej vážne niečo je" Povedal som Andymu.

"Hovoril som. U nej nie je nič stále. Teraz si trocha poplače a zaspí. Potom by jej malo byť lepšie. Aspoň po fyzickej stránke. Po psychickej..... nuž, uvedomí si, čo spravila. Potom odmietne vyjsť z izby. Nebude jesť, piť... vytrestá sama seba. Potom príde s kajúcnym výrazom na tvári. Ospravedlní sa, poplače si, ja do nej dostanem nejaké jedlo a vodu a potom znova zaspí, no musím byť pri nej."

Povedal zničene. ,,Wow.. Takže podľa tohto, čo si povedal sa to stáva bežne.. skúšal si niekedy zabrániť tomu plaču?" Spýtal som sa.

"Skúšal. Lenže ako som už povedal, je trocha psychicky labilná. Ak nedôjde k plaču, utečie. Väčšinou k hrobu rodičov, no niekedy ju neviem nájsť a tŕpnem, či sa vôbec vráti."

Vošiel si rukou do vlasov a zaťahal za ne. ,,Bože.. To je hrozné" Musím sa nejak naučiť ovládať k nej svoje pocity.. Doteraz bola normálna. No ak je takáto a ani nemôže milovať.. Nemá to zmysel.

"Snaží sa byť normálna, no keď ma okolo seba niekoho nového, jej pocity si začnú robiť čo chcú. Preto sa to zhoršuje. Ak odídeme a zabudene na teba alebo aspoň na teba prestane toľko myslieť, mali by sa jej znova ustáliť."

Prikývol som.,,Dobre" Povdzychol som si.

"Ak by to šlo bez toho, urobil by som to. Možno sa to nezdá, no som rád, že má aspoň na chvíľu priateľa."

Slabo sa na mňa usmial.,,Hm" Pozrel som mimo.

"Skončím do lekárne. Ty daj na ňu zatiaľ pozor."

Mám snáď na výber?,,Okej.. A Mám byť s ňou alebo sa radšej držať ďalej?"

"Radšej buď pri nej. Idem. Ahoj."

Povedal a buchol za sebou dverami.Vošiel som k nej do izby a potichu si sadol na okraj.,,Ach.. Ty ma raz zničíš" Pošepkal som.

Zo spánku ma prebral hlas. Otočila som sa a uvidela Damiena. Keď som pozrela na hodinky, bolo sedem večer.

Sedel som so sklonenou hlavou a pozeral pred seba na koberec. Ona ma raz skutočne zničí. Možno si to neuvedomuje, ale tento jej prístup ma ničí.

Nevedela som, či sa mám ozvať, alebo nie. To čo som predtým spravila... bolestne som zatvorila oči. Hanbila som sa.

Stratil som Annu.. Onedlho prídem aj o Madison. Zostanem sám. Znova.

"Mrzí ma to." Povedala som potichu.

Otočil som sa k Madison.,,V pohode" Povedal som.

"Nie. Nie je to v pohode. Som blázon. Vari sa takto správa normálny človek?" Povedala som pomedzi slzy.

Nie.. To nespráva..,,No tak" Vstal som a sadol si k nej.,,Už neplač. Nemusíš sa trápiť ešte viac. Čo sa stalo, stalo sa.. Zahoď to do minulosti" Usmial som sa a objal ju.

"Lenže to nejde." Vzlykala som mu do hrude.

,,Kvôli mne to skús" Zamrmlal som.

"Dobre. Skúsim." Potiahla som nosom.

Usmial som sa.

Medzi tým prišiel Andy, ktorý mi dal lieky.

Madison som uložil do postele a spolu sme zaspali.

Ráno keď som sa zobudila, cítila som sa oveľa lepšie.

Usmial som sa na Madison.

"Dobré."

,,Bre"

Pokúsila som sa usmiať.

Dnes sme sa celý deň balili.. Madison už bolo našťastie lepšie, takže to bolo ľahké. Ona pomocou jej mágie zbalila seba a potom sme išli ku mne, kde pomohla aj mne.

Potom sme zvyšok dňa prekecali aj s Andym, ktorý sa snažil o to, aby som niečo zjedla.

,,Madison.. Musíš jesť.." Povedal som, keď sedela nad jedlom a vidličkou do toho rýpala akoby si myslela, že zelenina žije.

Zamračila som sa. Nechcela som jesť.

,,Madison.. Urob to pre nás " Zdvihol som obočie.

"Nemôžem." Šepla som a utiekla som do izby.

Ou.. Tak toto zabolelo.

"Nič si z toho nerob. Aj keby chcela, nedokáže to do seba dostať. Hneď by to vyvrátila."

Povzdychol si Andy.Bože, čo to s ňou je. Nájdem si kamarátku a ona je šialenec.

"Ak chceš, choď za ňou."

Povedal Andy. Prikývol som a odišiel za Mad. Mad.. Hah.. To ju momentálne vystihuje. Nikdy by mi to nenapadlo..

Keď sa ozvalo klopanie na dvere, takmer som spadla s okna. Sedela som na patapete a pozerala von.