Two Is Better Than One ✔️

DVADSAŤ

"Takže... asi by som mala ísť navariť obed." Zahryzla som si do pery.

,,Hm.. Čo keby som ťa vzal niekam do reštaurácie? Pôjdeme aj von." Zasmial som sa.,,Myslím, cestou do reštaurácie"

"To je dobrý nápad." Zasmiala som sa.

,,Fajn.. Tak ideme?" Vstal som a išiel som predtým do kuchyne.

"Len sa prezlečiem." Zasmiala som sa.

,,Bež" Povedal som a ja som si vzal s chladničky sáčok krvi.

Obliekla som si čierne šaty, keď je už vonku tak teplo, vlasy som si zopla do neupraveného drdola a obula som si čierne tramky.

Dopil som krv a čakal ju pri dverách.

Vzala som si malú čiernu tašku, ktorú som si prehodila krížom cez seba a nahádzala som tam peňaženku, kľúče, mobil a vreckovky. Potom som odišla za Damienom .

,,Ak máš v tej taške peňaženku okamžite sa otoč a vráť ju na miesto" Výhražne som na ňu namieril prstom. Vyzerala úžasne.

Tašku som si schovala za chrbát a nevinne som sa naňho usmiala.

Zasmial som sa.,,Myslím to vážne" Zdvihol som obočie.

"Ale no tak... Mám lepší pocit, ak mám so sebou všetko, čo je potrebné mať v tej divočine tam vonku."

,,Fajn.. Ale platím ja" Mykol som plecom a otvoril som jej dvere nech prejde.

"Ďakujem." Prešla som von.

Išli sme do reštaurácie. Po ceste sme sa rozprávali.

Sadli sme si na voľné miesta. "Uhm.... Je to tu pekné. Vyzerá to tak v každej reštaurácii?"

,,Áno.. Ešte si nebola?" Prekvapene som na ňu pozrel.

"Nikdy a nikde." Zahryzla som si do pery a očervenela.

,,Tak to ti ukážem všetko" Žmurkol som na ňu.

Usmiala som sa.

Objednali sme si.

"Ako to bude, keď príde Andy?" Pozrela som na Damiena.

,,Neviem.. Ale naháňa mi strach.. Ak nás rozdelí" To vyznelo.

"No áno. Aj mne. To spojenie je silné." Sklonila som hlavu.

,,To hej" Povzdychol som si.

"Prepáč." Ak by nebolo mňa, nič by sa nestalo.

,,Za čo?"

"Že som nás do toho dostala. Nebyť mňa, nič by sa nestalo."

,,Keby si to neurobila, zabil by som ťa" Pokrútil som nad ňou hlavou. Je jasné, že nemala inú možnosť a v podstate som jej za to vďačný.

"No... máš pravdu."

Zachechtol som sa.

Priniesli nám jedlo. "Dobrú chuť."

,,Aj tebe." Povedal som a začal som jesť.

Pustila som sa do jedla.

,,Chutí ti?" Usmial som sa doširoka.

"Áno. Tebe?"

Prikývol som s plnými ústami.

Zasmiala som sa a ďalej jedla.

Keď sme dojedli odsunul som od seba tanier.,,Kam by si chcela ísť ďalej?" Usmial som sa doširoka. Bol som s ňou tak rád. Tak rád som s ňou trávil čas. Nemôžem uveriť, že mám kamarátku... Nie vážne.. Je to neuveriteľné. Skutočne. A rozhodne nedovolím tomu jej bratovi, aby nás rozdelil. V žiadnom prípade!

"Neviem. Ešte nikdy som nebola v kine, takže možno ísť tam..." Povedala som opatrne.

,,Dobre." Usmial som sa.

Široko som sa usmiala.

,,Tak poďme" Zaplatil som a odišli sme.

"A na čo pôjdeme?" Opýtala som sa s úsmevom.

,,Uvidím, čo tam bude" Žmurkol som na ňu.

"Ok." Chytila som ho za ruku a pokračovala v ceste.

Ako ma chytila za ruku pozrel som sa a musel som sa usmiať.

Keď sme boli v kine, zastali sme pred televízorom, kde písali, čo dnes ide. "Nechám to na tebe."

Prikývol som.,,Hm.. Čo tak rozprávku? Tie mam rád" Zasmial som sa.

"Aj ja ich mám rada, takže kľudne." Povedala som s úsmevom.

Prikývol som. Vybral som jednu a pozerali sme spolu. Vzali sme si pop corn, ktorý držala ona a počas filmu som jej nenápadne preložil ruku cez plece a pritiahol k sebe. Boli sme tam asi jediný dospelí.. Síce ona nebola.. No aj tak.

"Bolo to úžasné." Tešila som sa ako malé dieťa.

,,To som rád" Zasmial som sa.,,Nabudúce ťa zoznámim s 3D"

S úsmevom som horlivo prikývla.

Usmial som sa.,,Si roztomilá, keď si rada" Povedal som, aj keď som nechcel.

Začervenala som sa. "Uhm...."

Došli sme domov. K nej.

Bol už večer, preto som bola dosť nervózna.

Sadol som si k nej na gauč.,,Hm.. Tak?"

"Je to divné... nechcem aby si išiel, no chcem aby si išiel. Lebo ak ťa tu nájde Andy...." Nedokončila som vetu.

,,Nech ma tu nájde. Nič mi nemôže urobiť. No a k tomu. Mám ťa rád a nebojím sa ho"

"Nepoznáš ho. Našiel by spôsob, ako ti ublížiť." Sklonila som hlavu.

,,Tak nech. Ja sa pred ním skrývať nebudem. Aj tak umieram túžbou spoznať ho"

Povzdychla som si.

Oprel som si hlavu o gauč.

Nevedela som, čo mám robiť.

Nevedel som, čo mám povedať.

"Uhm... Ja.. napíšem ti. Teda, môžeme si zatiaľ písať, keď tu bude." Zahryzla som si do pery a pozrela na Damiena.

,,Och" Zarazil som sa.

"Aj tak zrejme niekam znova odíde....." Zamrmlala som.

Prikývol som.,,Takže.. Sa lúčime?" Zdvihol som obočie. Musela vedieť ako sa cítim. Sme prepojení.