Two Is Better Than One ✔️

ŠTYRIDSAŤSEDEM

Chytila som ho za ruku a s úsmevom som išla vedľa neho.

,,Takže.. Kam pôjdeme? Do reštaurácie, alebo do obchodu?" Zasmial som sa.

"Hmm... reštaurácie. Dáme si rovno raňajky." Povedala som zasnívane.

Prikývol som a došli sme do reštaurácie. Sadli sme si a objednali si jahodový džús a palacinky so šľahačkou, čokoládou a jahodami.,,Dobrú chuť" Povedal som jej keď nám doniesli jedlo.

"Ďakujem. Aj tebe."

Začali sme jesť.

"Bolo to výborne." Rozplívala som sa.

,,Aj ja si myslím" Zasmial som sa.,,No na tvoju krv to nemá" Žmurkol som na ňu.

Začervenala som sa.

Ona sa vážne červená na tomto? Zachichotal som sa. No dobre.

Sklonila som hlavu.

,,Kam pôjdeme teraz?"

"Prejsť sa?"

,,Rád"

Usmiala som sa.

Zaplatil som a vyšli sme sa prechádzať okolo lodi.

"Je tu pekne." Pozrela som na more.

,,To je" Povedal som s pohľadom upreným na ňu.

Pozrela som na Damiena.

Usmial som sa.

Objala som ho a pritisla som sa k nemu.

Objatie som jej opätoval.

"Je mi s tebou dobre." Zamrmlala som. "Vieš, že si ma najskôr vyliečil?"

,,Vyliečil?"

"Vieš, aké som mala stavy."

,,Uhm" Usmial som sa.,,Som rád.. Andy mi povedal, že ak sa zbaví mňa, tak budeš znova v poriadku.. No.. Najskôr nie" Zasmial som sa.

"Predtým to vždy pomohlo. Odísť."

,,Ale to je choré.. Čo by si bola dokonca života sama? Tak to nie" Pokrútil som hlavou.

"No.. Bola by som s Andym.... aspoň než by som mu nezačala liezť na nervy a nezbavil by sa ma."

Zavrčal som.

"Nemyslím zabiť. Asi by ma dal liečiť."

,,Ja viem, že nemyslíš zabiť.. Ale ten tvoj brat mi už lezie riadne na nervy"

Povzdychla som si. "Mám iba jeho. Som mu vďačná za život. Už toľkokrát ma zachránil."

,,Áno.. Ale nič v zlom, ale keby to nebol tvoj brat asi by som ho zabil.. A to ja nezabíjam" Povedal som cez zaťaté zuby.

Povzdychla som si.

Snažil som sa prísť na iné myšlienky.

"Uhm... Aj tak ťa milujem."

Usmial som sa a dal jej bozk na čelo.

"Uhm... prejdeme sa ďalej?"

Prikývol som. Takto sme prešli celú loď.

Odišli sme do našej izby.

Hodil som sa na posteľ.

Ľahla som si k nemu a objala som ho okolo pása.

,,Takže?" Zasmial som sa.

"Máme čas. Niečo vymysli." Zasmiala som sa.

,,Čo si ešte nerobila?"

"Hmm... práve mi nič nenapadá." Zasmiala som sa.

,,Tak neviem..  Budeme ležať a rozmýšľať"

"Fajn." Objala som ho ešte pevnejšie.

Usmial som sa.

"Milujem ťa. A som veľmi rada, že si ma dokázal naučiť to."

Môj úsmev sa ešte rozšíril.,,Aj ja teba. A ty si ma naučila žiť" Pobozkal som ju.

Zasmiala som sa. Sadla som si naňho a rukami som sa oprela o jeho hruď. Pozrela som mu do očí. "Mám strach, Damien."

,,Z čoho?".

"Andy nás bude chcieť rozdeliť."

,,Viem.. Neboj.. Nepodarí sa mu to" Povzbudivo som sa na ňu usmial.

"Sľubuješ?"

Uškrnul som sa.,,Áno"

Usmiala som sa a nahla dopredu. Hneď na to, som mu dala bozk na pery.

Usmial som sa.,,Koľko je hodín?"

"Bude dvanásť." Povedala som a znova som ho pobozkala.

,,Nepôjdeme? Ja už vážne neviem, čo by sme tu robili do tretej" Povzdychol som si.

Prikývla som a zliezla z neho. Nechcela som odísť. Vedela som, že ak odídeme, bude tam Andy. Nie žeby som sa naňho netešila, no viem, že nás bude chcieť rozdeliť. Potichu som si zbalila veci. Dala som si rýchlu sprchu a prezliekla som sa. Potom som v tichosti odišla čakať k dverám.

Keď som sa osprchoval došiel som za ňou. Všetko som mal zbalené a zmenšené v ruksaku.

Keď prišiel, otvorila som dvere a odišla na chodbu.

,,Tešíš sa?"

"Nie." Povedala som mu úprimne.

,,Nestresuj.. Nepôjdeme hneď k tebe.. Pôjdeme do reštaurácie.. Dobre?" Usmial som sa.

"Dobre." Prikývla som. Aj tak som sa veľmi netešila. Andy bude doma.

Došli sme k teleportu.

V tichosti sme sa teleportovali domov.

,,No" Nadýchol som sa.

Nereagovala som. Išla som smerom domov.

,,Mad.. Si naštvaná?"

Pokrútila som hlavou.

,,Tak čo sa deje?"

Sklonila som hlavu. "Mám strach." Šepla som.

,,Poď sem" Objal som ju.,,My to zvládneme a navyše. Aj tak spolu máme byť ešte nejaký čas"

Prikývla som.

Došli sme až k nej.