Two Is Better Than One ✔️

TRIDSAŤDVA

Otvoril som dvere.,,Preboha. Ty si sa vážne zbláznila" Okríkol som ju a hneď ju chytil za pás.

"Čo robíš?! Chceš ma azda zabiť?!" Moje srdce mi takmer vyskočilo z hrude. Prečo mi to robí?

,,Nechcem, aby sa ti niečo stalo.. Preboha zlez z toho okna"

"Vystrašil si ma." Povedala som, keď som zliezla z okna.

,,Skôr ty mňa" Prekrútil som očami.

"Prečo si prišiel?" Pozrela som naňho.

,,Bojím sa o teba, záleží mi na tebe, chcem byť s tebou.. Čo ti mám na toto odpovedať?"

Sklonila som hlavu. "Mrzí ma to, no vidíš aká som."

Prikývol som.

Nevedela som, čo mám robiť. Ublížim mu, nech urobím čokoľvek.

,,No.. Náš posledný normálny deň.. Zajtra už vyrážame.. Na loď.. Snáď ti tam bude lepšie. V spoločnosti.. Iných"

Prikývla som. "Ostaneš tu so mnou?"

,,Ja.. Môžem si sem priniesť veci a potom pôjdeme rovno odtiaľto.. Ale.. Čo s mojou krvou? Mám doma tri plné chladničky"

"Ja.. Ak mi ukážeš kde presne ich máš, viem ich premiestniť k tebe, ak ich budeš potrebovať."

,,Neviem aká bude dlhá cesta, a keby sa náhodou niečo stalo.. Nechcem, aby polícia našla u mňa doma krv"

"Tak ju premiestnime sem."

,,Dobre... A vieš kde mám, takže ak by si to dokázala už som vážne hladný" Zasmial som sa.

"Hmm... no dobre." Povedala som sa sústredila som sa. O chvíľu už mal na stole tri sáčky s krvou. "Stačí?"

,,Pre dnes" Pozrel som na ňu.,,Keď dlho nejem tak ma to potom dostane" Zasmial som sa a išiel si vziať sáčok.

Prikývla som. "Dobrú chuť." Povedala som. Prišlo mi to tak zvrátené.

,,Vďaka.." Vypil som všetku krv v priebehu dvoch minút.

Keď ju išiel piť, otočila som sa. Stále mám z krvi strach.

Sáčky som zahodil a podišiel k Madison.,,Viem, že ťa to odpudzuje, ale som upír, takže si aspoň zvykni.. Teda.. Dočasne" Povzdychol som si.

"Neodpudzuje ma to. Ja mám z krvi strach." Mykla som plecom.

,,A z upírov nie?" Zašepkal som jej do ucha.,,Povedz.. Čoho všetkého sa Bojíš?"

"Krvi. Schodov. Výšok. Ľudí. Samoty. Seba." Šepla som.

,,Ľudí? A seba? Prečo?" Zdvihol som obočie.

"Veď si videl aká som." Zahanbene som sklonila hlavu.

Povdzychol som si.,,Poď sem" Objal som ju.

Schúlila som sa mu v náručí.

,,Máš ma rada?"

"Áno."

Len rada..,,Počuj.. Andy mi hovoril, že vraj nedokážeš milovať..." Pustil som ju.,,Myslíš, že by si sa do niekoho mohla zaľúbiť. Lebo podľa mňa si každý zaslúži lásku"

"Ja.... neviem. Podľa mňa nie.... dokážem mať ostatných rada, no niečo viac." Zatvorila som oči. Vedela som, že nikdy nikoho milovať nebudem. Nikdy nebudem mať rodinu, manžela, deti...

,,Podľa teba.. Ale nejaká šanca, tam je však?" Pozrel som jej hlboko do očí.

"Neviem. A to je to najhoršie. Ja neviem. Netuším, čo je so mnou zle. Neviem. Ja neviem." Vzlykla som.

Hm.. No.. Nádej nestrácam.. Objal som ju.

Objatie som mu opätovala. Mala som aspoň jeho. "Ďakujem."

,,Vždy budem pri tebe" Usmial som sa. Potom som si uvedomil akú blbosť som povedal.,,No vlastne.. Dokiaľ nás tvoj brat nerozdelí"

"Aha." A ja som si už naivne myslela, že so mnou naozaj ostane.

,,Tiež by to šlo.. Zostať s tebou.. Ale.. Asi mi je súdené byť navždy sám. A keďže som nesmrteľný. Je to fakt k ničomu"

"Môžeme... Môžeme si aspoň písať. Ak budeš chcieť."

Prikývol som.,,Samozrejme." Lenže potom ťa nebudem môcť vídať. Ani ťa objať.

Znova som sa mu oprela o hruď.

Len sme tam tak v tichosti stáli a objímali sa. Ono sa to nezdá, ale takéto chvíle sú veľmi vzácne.

Usmievala som sa. Takáto šťastná, som len s ním.

Zdá sa mi to, alebo čím dlhšie som s ňou, tým je normálnejšia?

Pomaly som sa dotiahla. "Ako veľmi by ti vadilo, ak by som dnes prespala u Andyho?"

Usmial som sa.,,Len uňho pokojne spi..Však spolu budeme niekoľko dní na lodi.. Potrebuješ s ním, ten posledný, byť"

"Ďakujem." Pobozkala som ho na líce. Bola som už prezlečená v tričku na spanie a v kraťasoch.

,,Dobrú noc" Usmial som sa a dal jej bozk na čelo.

Odišla som k Andymu, kde som aj prespala.

Ja som zaspal u nej.

Ráno sa mi od Andyho nechcelo odtrhnúť, no musela som.

Ráno som vstal a urobil jedlo pre všetkých.

Keď sme s Andym odišli do kuchyne, čakalo nás tam milé prekvapenie

,,Dobrú chuť" Usmial som sa na nich.

"Ďakujeme." Povedali sme s Andym jednohlasne.

Sadol som si pred nich a sledoval ich ako si sadajú k jedlu.