Two Is Better Than One ✔️

PÄŤ

Sánka mi padla dole a obzeral som si ju. Hm.. Nevyzerá zle. Pozrel som jej späť do očí.,,Ahoj.. Mám sa uistiť, či žiješ.. Ako sa máš a podobne" Mykol som plecom.

Nebola som schopná slova. Cítila som sa tak trápne. Tak zahanbene. Sklonila som hlavu. "Žijem. Som v pohode." Povedala som a zatvorila dvere.

Tak to bolo drzé. Zamračil som sa. No išiel som domov.

Už sa mu nikdy nedokážem pozrieť do očí. Odišla som do svoje izby a prezliekla sa. Asi sa prepadnem pod zem.

Ľahol som si do postele a rozmýšľal.

Zahrabala som sa do perín. Ak ho zajtra stretnem, splyniem s červenou.

Celú noc som nespal. Rozmýšľal som, že nejak k Mad vtrhnem oknom a trochu sa napijem. Vážne ma jej krv lákala. Ale preboha! Načo to myslím?! Len kľud.

Ráno som musela vstať sama. Andy v noci neprišiel.

Vstal som z postele. Napil sa čo najviac krvi a išiel znovu do práce. Bože už nech je koniec týždňa. Aj tak mám pocit, že už sme s Annou za tento dva dni vysali krv skoro z každého.

So sklonenou hlavou som išla po chodbe. Mala som už koniec vyučovania. Žiaden úraz ani pád sa nekonal. No to by som nebola ja, ak by som to nezakríkla.

Konečne koniec. Vydýchol som si. Dnes ideme skôr a nemusíme tu trčať do večera. Už zostáva len jeden deň a máme s Annou pokoj. Práve sme spolu nakladali dodávku litrami krvi a ja som si zrovna jeden sáčok vychutnával.

Mojou nešikovnosťou som zletela zo schodov. Vykríkla som. Keď som sa už konečne nekotúľala, postavila som sa na všetky štyri a nakoniec pomocou steny, na nohy. Môj výkrik musel byť dosť hlasný, no škola už bola takmer prázdna.

Spolu s Annou sme sa zarazili a zamračili.,,Pôjdem to omrknúť, Ty nalož veci" Pokynul som jej a ona prikývla. Rýchlo som letel na chodbu a zbadal som Madison.,,Si v poriadku?" Spýtal som sa podišiel som k nej.

Ihneď som očervenela. "Á-áno." Nedokázala som mu pozrieť do očí. Na to som sa príliš hanbila.

,,Krvácaš" Povedal som. Cítil som to. Pozrel som si ju. Krvácalo jej koleno.

"Uhm... to nič nie je. Iba som spadla zo schodov." Prezrela som si koleno.

Prekrútil som očami. Ona IBA spadla zo schodov. To to je u nej bežné?,,Poď. Vezmem ťa na ošetrovňu" Povedal som jej.

"Nie. Netreba." Zahryzla som si do pery.

,,Neboj. Nejdem ti predsa odkusnúť hlavu" Prekrútil som očami. Aj keď by som do nej celkom rád zakusol.. Hmm.

"Ja sa nebojím." Zamračila som sa.

,,Nieee" Pokrútil som hlavou. Jej srdce by som počul až domov.

Zavrčala som. "To nie je strach! Iba sa po včerajšku cítim príliš trápne!" Zaťala som päste a zamračila sa. Takmer som mu pozrela do očí.

,,Nemáš prečo.. Také situácie sa ľuďom bežne stávajú a ja sa ti ani nesmejem ani podobne" Mykol som plecom.

" Ale ja sa aj tak hanbím." Pípla som so sklonenou hlavou.

Povzdychol som si.,,Poď. Ošetrím ti to koleno" Povedal som. Musím uznať. Nemať nad sebou takú kontrolu, tak už leží na zemi bez jedinej kvapky krvi.

"Hmm. Fajn." Išla som za ním.

Došli sme do ošetrovne. Anna práve pila krv zo sáčku. Hneď som sa otočil k Mad, aby nevidela cezomňa Annu.,,Anna. Máme návštevu.. Môžeš prosím ísť do auta?" Povedal som.,,Uhm.." Povedala a už som len počul kroky.,,Tak..sadni si" Povedal som Mad.

Sadla som si a zdvihla nohu. "Toto naozaj nič nie je. Nemusíš mi to nijako ošetrovať. Zvládla by som to aj sama."

,,Čo ak ma s tebou baví tráviť čas?" Pozrel som na ňu a vzal si jemnú vreckovku a dezinfikáciu. Sadol som si pred ňu na stoličku, ktorú som si k nej potiahol.

"Tak si divný." Mykla som plecom.

Zasmial som sa.,,Tak sme dvaja." Uškrnul som sa a vreckovku namočil dezinfikáciou.

Sykla som bolesťou, keď mi k tomu priložil vreckovku. Celkom to štípalo.

Vyčistil som jej ranu a veci som odložil.,,Čo keby sme si niekam vyšli?" Usmial som sa. Nechcem sa nudiť doma.

"Uhmm.. Andymu by to asi vadilo." Zahryzla som si do pery.

,,To je kto?"

"Môj brat. Nerád ma púšťa von, keď tu nie je." Pokrčila som plecami.

,,Koľko máš rokov?" Zdvihol som jedno obočie.

"Sedemnásť. Ty?"

,,22" Mykol som plecom. V tom veku ma premenili. Od vtedy ho používam.,,Takže máš sedemnásť a riadiš sa podľa brata, Hmm?"

"Mám už len jeho." Pozrela som na svoje ruky.

,,To mi je ľúto" Vstal som. Ja nemám nikoho. Iba Annu.. Teda asi.,,Ale nemala by si život premárniť doma."

Zahryzla som si do pery. "Lenže ja okrem neho nemám naozaj nikoho." Zamrmlala som.

,,Tak.. Už máš.." Naklonil som sa k nej a pozrel jej do očí.,,Okej?" Usmial som sa.

Aj keď som sa pri pohľade do jeho očí začervenala, prikývla som.

Usmial som sa.,,Tak.. Vyzdvihnem ťa u teba, alebo počkáš.. Totiž.. Ja a Anna máme ešte prácu s tou dodávkou" Zasmial som sa.

"Pôjdem domov. Možno už Andy bude doma, tak nech vie, že nebudem doma." Slabo som sa usmiala.

,,Dobre" Usmial som sa a vyšiel.,,Vyzdvihnem ťa o piatej!" Zakričal som jej z dverí a vyšiel som von.

Rýchlo som odišla domov, kde ma už čakal Andy. po dlhom presviedčaní, som si nakoniec obliekla rifle a biele tričko.