DEVÄTNÁSŤ

658 60 0
                                    

Ráno som sa zobudila v Damienovom objatí.

Zacítil som pohyb, ale neriešil som to, len som zamurčal a spal ďalej.

Zahryzla som si do pery, aby som potlačila smiech. Bol tak zlatý.

,,Viem, že som neodolateľne krásny, ale nemusíš si ma obzerať" Zamrmlal som a oči som ani neotvoril.

Zasmiala som sa.

Otvoril som oči a pozrel na ňu.,,Čo si takto skoro hore? Poď ešte spať"

"No fajn." Zatvorila som oči a snažila sa ďalej spať.

Usmial som sa a zatvoril oči.

Nemohla som zaspať. Bola som už prebudená, preto som sa iba prehazdovala.

So zavrčaním som sa prebudil.,,Fajn.. Tak asi už nebudeš spať" Zasmial som sa a posadil sa.

"To nie." Slabo som sa zachichotala.

,,Hm.. Tak.. Čo budeme robiť?" Pozrel som na ňu.

"Nuž... o pár dní sa vráti Andy, takže asi niečo, čo bude baviť oboch."

,,Tanec?" Uškrnul som sa.

"Môžeme." Usmiala som sa naňho.

Dnes sme celý pretancovali. Naučil som ju dokonca aj niečo nové a až dnes som si uvedomil, že má strašne pekný úprimný smiech.

So smiechom som dopadla na posteľ. "Si dobrý tanečník."

,,Ďakujem...aj tebe to ide" Usmial som sa a sledoval ju.

"Hm..." Pomaly som sa postavila a vzala si tričko s čistým spodným prádlom. Zatvorila som sa v kúpeľni. Prezliekla som sa, umyla a vrátila sa do izby.

Ležal som na posteli.

Ľahla som si na posteľ a zahrabala sa pod perinu.

,,To si až tak vyšťavená?" Zasmial som sa a hlavou otočil k nej.

"Áno." Zasmiala som sa.

,,Tak dobre.. Pospi si" Usmial som sa.

Úsmev som mu opätovala a prisunula sa k nemu. Pri ňom som sa cítila v bezpečí.

Objal som ju.,,Dobrú noc"

"Dobrú."

Zaspali sme.

Ráno som sa zobudila dosť neskoro.

Bol som v kuchyni a robil jej raňajky. Kým ona spala som si sem doniesol niekoľko litrov krvi.

Dolámaná som sa postavila z postele. Cítila som sa hrozne. Bolo mi na nič.

Keď som mal jedlo hotové priniesol som ho Madison do postele.,,Dobre ráno, spiaca krásavica" Usmial som sa a jedlo jej položil na stôl.

"Ako pre koho." Zamrmlala som.

,,Vďaka tebe ma všetko bolí.. Viem ako sa cítiš.. Ale dá sa to prežiť, takže dobrú chuť" Zasmial som sa a ukázal na jedlo.

"Hmm.." Pozrela som na to všetko jedlo.

Odsunul som jej stoličku nech si sadne.

"Ďakujem.... a aj za to jedlo." Sadla som si za stôl.

,,A za čo pôvodne?" Zamračil som sa a zboku k nej prešiel a sledoval ju.

"Za tú stoličku." Ticho som sa zasmiala.

,,Jaj" Mykol som plecom.

Pustila som sa do jedla.

Celý čas ako jedla, som ju pozoroval.

"Chceš aj ty?" Pozrela som naňho.

Prebudil som sa.,,Čo?"

"Chceš aj ty." Zasmiala som sa.

,,Uh.. Čo?" Prižmúril som oči.

Prekrútila som očami a podala mu tanier.

,,Oh.. Nie.. Len jedz" Usmial som sa.

"No dobre." Dojedla som zvyšok.

Bola tak zlatá.

Keď som dojedla, odišla som do kuchyne, upratať za sebou.

Išiel som za ňou.,,Typujem, že dnes nič pohybové nechceš" Zasmial som sa.

"Nie." Zasmiala som sa.

,,Tak čo?"

"Tie filmy... Ale vyberáš niečo ty." Zahryzla som si do pery.

,,Fajn" Povedal som a zapol som nám Deadpoola.

So širokým úsmevom som si sadla vedľa neho.

Pozerali sme. V tichosti.

Začiatok bol tichý, no potom som to nevydržala a smiala sa celý zvyšok filmu.

Smial som sa spolu s ňou a jej smiech. Ten bol dokonalý.

Od smiechu som až plakala.

Musel som sa usmievať od ucha k uchu.

"Čo teraz?" Utrela som si slzy.

Vypol som telku.,,Kedy príde ten Andy?"

Zarazila som sa. "Zajtra." Otočila som sa k Damienovi. Bola som zrazu tak smutná. Konečne som nebola sama. A teraz.... sklonila som hlavu.

Tak toto ma nepredstaviteľne ranilo. Ako keby mi nôž prešiel cez srdce. A k tomu som cítil aj jej pocity.

"Čo... čo bude teraz?" Opýtala som sa ho potichu. Bude sa vôbec chcieť so mnou naďalej stretávať? Alebo sa na mňa vykašle?

,,Neviem.. A bojím sa, že o tom rozhodne tvoj brat" Povzdychol som si.

Zamračila som sa. "To mu nedovolím. Mám predsa vlastnú hlavu."

,,No.. Ja som rád, že konečne mám.. Kamarátku" Usmial som sa.

Pozrela som naňho a široko som sa naňho usmiala."Aj ja. Ale kamaráta." Zasmiala som sa.

Môj úsmev sa rozšíril presne ako jej.

Postavila som sa a objala som ho.

Objatie som jej opätoval.

"Hm... Je mi s tebou dobre. Nechcem ťa stratiť." Zamrmlala som mu do hrude.

,,Ja teba tiež nie"

Slabo som sa usmiala.

Pustili sme sa.

Two Is Better Than One ✔️Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang