Two Is Better Than One ✔️

ŠTYRIDSAŤ

Videl som ako jej bola zima, takže som si ju pritiahol bližšie k sebe a preplietol nám ruky.

Usmiala som sa. "Teraz to bude trvať." Povzdychla som si.

,,Máme čas" Usmial som sa.

"To hej."

Cesta prebehla v tichosti až dokiaľ nás sprievodca neodprevadil k domu mága.

Potom odišiel a nás nechal samých. "Mám strach." Povedala som Damienovi. Ešte sme mu nezaklopali na dvere.

,,Nemusíš sa báť.. Som pri tebe" Povzbudivo som sa na ňu usmial.

Prikývla som a zaklopala na dvere.

Otvoril nám nejaký starý pán s bradou dobre nie až po kolená a okuliarmi hrubšími než moja bunda.,,Dobrý" Usmial som sa.

"Dobrý deň." Pozdravila som. Najprv mal na tvári nečitateľný výraz, no potom sa usmial.

,,My sme prišli...." Začal som, ale on mi skočil do reči.,,Viem prečo ste tu.. Poďte ďalej" Ustúpil od dverí. Ja a Madison sme na seba začudovane pozreli, ale vošli sme. Dvere sa za nami samé zatvorili.

Toto bolo divné. Teda vlastne nie. S mágiou to nebolo nebolo divné. Sadli sme si Uhm.... V obývačke na gauč.

,,Takže.. Keďže viete, prečo sme tu.. Pomôžete nám?" Spýtal som sa.

"Otázka skôr znie.. Chcete to vôbec?" Zdvihol obočie.

,,Áno.. Rozhodne" Pozrel som na Madison. Ak sa niečo stane mne.. Tak aj jej.. Rozhodne to chceme ukončiť! Teda.. Aspoň ja..

Ja som prikývla. Keď nás chce rozdeliť, nebudem mu brániť. "Dobre teda. Dám vám protikúzlo, no budete musieť byť spolu ešte jeden týždeň od prevedenia protikúzla. Nemôžem vás od seba surovo odtrhnúť. Dlžím niečo Andymu, takže to budete mať zadarmo. Bez ničoho."

Prikývol som bez nejakých otázok. Nemám problém zostať s Madison. Stisol som jej ruku a daroval jej povzbudivý úsmev.

Pokúsila som sa opätovať mu úsmev.

,,No. Môžete začať" Pozrel som na mága.

Zasmial sa. "To urobí Madison. Ja jej iba napíšem kúzlo. Je na to dosť silná. Zrejme aj preto, sa to kúzlo predtým nepodarilo. Použila priveľa magickej sily."

Prekvapene som pozrel na Madison.

Sklonila som hlavu a prikývla som. Bola som si toho vedomá.

,,Tak dobre no" Mykol som plecom. Len hlavne nech sa toho už zbavíme.

Podal mi papier. Prečítala som si kúzlo. Bolo rovnaké ako to, čo som použila na nás až na to, že som musela použiť negatívne pocity.

,,No" Otočil som sa k nej a zdvihol obočie.

"Je to ľahké." Zamrmlala som.

,,Čo musíš urobiť?"

Neodpovedala som mu hneď. Najprv sme sa rozlúčili s mágom, ktorý sa nám nepredstavil a odišli sme von. Tam som sa k nemu otočila. "To isté čo predtým, ibaže s negatívnymi pocitmi."

,,Čo si predtým spravila? A ako? Ako to myslíš? Nechápem"

"To nič. Nechaj to tak."

,,Nie" Chytil som ju za ramená.,,Povedz mi to"

Povzdychla som si. "Mala som ťa rada. Použila som na kúzlo všetko čo som k tebe cítila. Všetko čo som mala na tebe rada. Teraz musím použiť opak. Nenávisť, hnev... Všetko čo na tebe neznášam.." Sklonila som hlavu.

Zahryzol som si do pery.,,To by pre teba nemalo byť ťažké"

Trpko som sa zasmiala. "Bude." Zamrmlala som.

No určite..,,Fajn.. Tak to urob.. A potom mi povieš, čo na mne neznášaš a čo máš na mne rada" Žmurkol som na ňu.

"To je ten problém. Nechápeš?! Ty si dokonalý! Ako mám potom nájsť niečo, čo mi vadí?!" Rozhodila som rukami.

Zarazene som na ňu pozeral. Musel som sa trochu pousmiať.,,Nikto nieje dokonalý.."

"No tak si upír." Pretočila som očami.

,,Áno.. Som.. Ubližujem ľuďom. Pijem im krv. Mažem pamäť. Nútim ich robiť, čo nechcú. Ničím životy" Pomaly som k nej išiel a hovoril jej o sebe všetko zlé, kým ona zatiaľ cúvala.,,Musím priznať, že som zabil veľmi veľa ľudí. Väčšinou, keď bol spln, ale aj niekedy keď je to nutné. Tebe samej som ublížil." Naklonil som sa k jej tvári.,,Stále ti pripadám dokonalý?"

Zatvorila som oči.

,,Urob to Madison" Pošepkal som.

Je to vrah. Vrah a monštrum. Ubližuje a zabíja. Nedokáže milovať. Nemiluje ani mňa. Akoby mohol? Cítila som, ako sa naše spojenie trhá. Ublížil mi. Už toľkokrát.

Pozeral som na ňu. Videl som, že to, čo som povedal zabralo.

Keď som naše spojenie prerušila, pozrela som naňho. Bolelo to. Rýchlo som ho odtisla a utekala preč. Bolo mi jedno kam. Počula som iba moje vzlyky.

Do kelu. Na to, aby som vedel ako sa cítila som s ňou nepotreboval byť spojený. Okamžite som ju dobehol a chytil za ramená.,,Madison.. Prosím.. Vypočuj ma.. Nepanikár.. Prosím.. Máš ma rada, že?" S obavami som jej pozeral do očí.

Vytrhla som sa mu a začala som ustupovať.