Two Is Better Than One ✔️

TRIDSAŤŠESŤ

,,Ok" Išiel som do kuchyne. Vzal si krv z chladničky, ktorú som si sem dal doniesť a vypil ju. Potom som spravil praženicu pre Madison.

Keď som sa rýchlo umyla, odišla som do kuchyne.

Položil som jej jedlo na stôl a sadol si oproti.,,Dobrú chuť"

"Ďakujem." Pustila som sa do jedla.

S úsmevom som ju pozoroval.

Trocha ma rozptyľovalo, že sa na mňa tak uprene pozeral.

Je tak pekná.. Dokonca aj keď je.. Nemôžem si pomôcť.

Keď som dojedla, upratala som za sebou.

,,Ako dlho bude táto plavba trvať?"

"Tri dni. Je to tak trocha výletná loď."

,,Tri dni? Tak to je to riadne rýchla loď"

"Hm... je. Vieš, mi sa tak trocha premiestnime, no musíme dôjsť na určitý bod. Potom nás pošlú teleportom na pevninu."

,,Okej... Už ma nič divné neprekvapí" Prekrútil som očami.

Zasmiala som sa. "Keď myslíš."

,,Som unavený.. Ideme konečne spať?" Zasmial som sa.

Prikývla som. Aj tak som už bola v pyžame. Mala som na sebe biele tričko a sivé kraťasy.

Išli sme do postele, no ešte predtým som sa osprchoval. Keď som došiel zbadal som Madison. Spala tak sladko. Ľahol som si k nej a zaspal.

Mala som nekľudný spánok. Celú noc som sa iba prevaľovala a poriadne som nezaspala.

Ach.. Som tak unavený, ale vďaka Madison neviem spať.

Ležala som na boku a pozerala som na stenu.

,,Madison.. Si hore?" Zamrmlal som unavene.

Otočila som sa k nemu. "Ja som ťa zobudila. Bože, prepáč."

,,Poď ku mne a spi" Povedal som a pritiahol som si ju k sebe a držal ju v mojom objatí.

"Uhmm.."

Nadýchol som sa jej vône a hneď som pokojne zaspal. Tá jej prítomnosť.. Nikdy jej nebudem mať dosť.

Neviem ako, no zaspala som. On na mňa pôsobil naozaj magicky.

Ráno som sa zobudil s úsmevom. Videl som ako sladko u mňa Mad spala, takže som zostal ticho.

U Damiena mi je vždy dobre. Preto ma neprekvapilo, keď som sa zobudila s dobrou náladou.

,,Dobré ráno" Usmial som sa.

"Dobré."

,,Čo budeme dnes robiť?"

"Čo len chceš."

Bozkávať ťa a robiť s tebou rôzne veci celý deň...,,Neviem.. Niečo vymysli"

"Prečo vždy ja? Hm.... No dobre. Niečo ma nauč. Hocičo." Pozrela som naňho.

Diabolsky som sa usmial. Čo tak bozkávať? Nie.. To by som ju asi odohnal..,,Čo nevieš?"

"Hmm.... veľa vecí. Niečo navrhni a ja ti odpoviem áno, či nie."

Bože.. To robí naschvál...,,Fajn.. Dáme si jablkový koláč a potom uvidíme" Žmurkol som na ňu.

Usmiala som sa. "Dobre."

Ako som povedal, tak sme aj urobili. Na raňajky sme mali koláč.,,No..aký bol?" Usmial som sa.

"Výborný." Usmievala som sa.

,,To som rád"

Uculila som sa.

Po nejakom čase sme sa vrátili do izby a skončili sme sediac na posteli s rozmýšľaním, čo ďalej.

"Tak?" Pozrela som naňho. "Dnes je celý deň podľa teba."

,,Chcem ťa naučiť sa bozkávať" Povedal som bez opletačiek. Už to nevydržím dlhšie.

Prekvapene som naňho pozrela. "Ja.. No dobre. Aj tak by som to inak zrejme nezažila." Sklonila som hlavu.

Ach.. Ona to nechce. Samozrejme.. Jedine z donútenia.,,Pokúsim sa ti to spraviť ako najkrajší zážitok, Dobre?" Snažil som sa o úsmev, ale ranilo ma, že to nechce. Samozrejme. Necíti to, čo ja.

Prikývla som.

Sadol som si oproti nej. Nikdy sa nebozkávala, ale každý sa predsa vie bozkávať. Aj keď si myslí, že nie.,,Len ťa pobozkám a ty rob, čo ti inštinkt hovorí, Dobre?" Prisunul som sa k nej bližšie a pozrel jej do očí. Tak nádherné.

"Dobre." Pozrela som mu do očí.

Pozrel som jej na pery a pomaly sa približoval. Potom späť do jej očí.,,Keď budeme blízko, zatvor oči" Pošepkal som.

Zahryzla som si do pery a zatvorila som oči. Povolila som peru, do ktorej som si zahryzla a pomaly vydýchla.

Jemne som sa svojimi perami obtrel o tie jej.

Bol to prekvapivý pocit. Zvláštny, no svojim spôsobom príjemný.