Two Is Better Than One ✔️

OSEM

Zachechtol som sa a otvoril som mrazničku z kadiaľ som vybral syr a hranolky. Z chladničky som vybral tatarku. Hranolky som nasypal na plech a vložil do trúby. Nemám rád, keď sa robia na oleji. Všade to prská. Zapol som trúbu a keď už bola pripravená vložil som tam hranolky. Mad zatiaľ sedela za stolom a bohvie nad čím uvažovala. Už obalený syr som dal na panvicu s olejom keď vrel a akurát sa dokončili obidve veci naraz. Naložil som jej na tanier a položil to pred ňu spolu s tatárskou a lyžičkou k tatárskej. Samozrejme tam mala aj vidličku a nôž..,,Dobrú chuť" Sadol som si pred ňu.

"Ďakujem." Široko som sa naňho usmiala a pustila sa do jedla. "Mhmmm... Je to výborné."

,,To som rád" Usmial som sa.

Keď som dojedla, upratala som za sebou. "Teraz spravím niečo tebe, ja."

,,Dokiaľ mi nedovolíš napiť sa tvojej krvi ani nemusíš" Zasmial som sa.

Zamrzla som v pohybe. Úsmev mi z tvári ihneď zmizol.

Postavil som sa a išiel k nej.,,Tak?" Oprel som sa o linku.

Odstúpila som. "Mala by som radšej ísť." Otočila som sa a išla k dverám, ktoré viedli na malú terasu, odkiaľ sa dalo ísť po rebríku dole. Čo som si myslela? Je jasné, že chce moju krv. Prečo by ma sem inak bral?

Okamžite som sa objavil pred ňou.,,Robil som si srandu.. To po prvé a po druhé. Neviem kam chceš ísť. Si uprostred lesa.. A po tretie.. Po tom rebríku teba radšej nepustím. Takže ak chceš odísť dovoľ mi vziať ťa domov" Zdvihol som obočie. Myslel som to úplne vážne.

Pozrela som mu do očí. "Ako mám vedieť, že mi neklameš?"

,,Znie to akoby som ti klamal?" Zamračil som sa.

"Si upír. To čo si pred chvíľou hovoril.... Možno si len zahováral to, že mi chceš ublížiť."

Pretočil som očami.,,Keby som ti chcel ublížiť ver mi, že tu takto už nestojíš"

Zavrčala som. "Neznášam ťa. Si arogantný sebec. Si taký ako ostatný." Obišla som ho. Je mi fuk, či spadnem, alebo nie. Jednoducho som s plačom išla na rebrík.

Upírskou rýchlosťou som skočil dole a čakal. Pre prípad, že spadne, aby som ju zachytil.

Našťastie, som nespadla a zišla som dole v celku.

,,Poď odveziem ťa" Povedal som ako som stál pred ňou.

"Nie vďaka." Odvrkla som a zotrela si slzy, ktoré mi na tvári stále pribúdali.

,,Sama netrafíš ani von z lesa. Čo už domov"

"To mi je fuk." Obišla som ho.

Povzdychol som si a skôr ako sa nazdala som ju vzal na ruky a odniesol ju až k môjmu autu. Odomkol som a otvoril jej dvere.,,Nasadaj"

"Ani ma nehne.".

,,Nedráždi hladného upíra" Zavrčal som.

"A ty zase psychicky labilného mága, ktorý nemá svoju moc, pod kontrolov." Zavrčala som.

,,Tak sa predveď" Mykol som s úsmevom plecom.

Zaťala som päste. Pomocou mysle, som ho odhodila k najbližšiemu stromu, kam som ho koreňmi pripevnila.

Musel som sa zasmiať. Svojou silou som z ľahkosťou korene roztrhal. Hovoril som, že som moc silný.,,To je všetko, čo dokážeš?" Zdvihol som obočie a v momente som bol za ňou a chytil ju jemne pod krk ako mi bola otočená chrbtom. Naklonil som sa k jej krku.

Zatvorila som oči. Bastard! Ako bol za mnou, roztvorila som päsť a ohňom ho poslala preč.

Zavrčal som ako som dopadol na zem. Hneď som vstal. Postavil som sa oproti nej.,,Máš ešte nejaké iné metódy ublíženia, ktoré by si si na mne chcela precvičiť?" Zamračil som sa.

"Je ich veľa." Zavrčala som. Poslala som naňho blesky. Nemali by ho zabiť, no ublížiť mu môžu. Aspoň sa ma nepokúsi naháňať.

Uhýbal som sa.,,Tak a dosť!" Surovo som ju schmatol za zápästie a skôr ako sa stihla spamätať som do jej krku zaboril tesáky a snažil sa o to, aby ju to bolelo, potom stratí kontrolu nad tými bleskami, keď sa nebude sústrediť a všeobecne zoslabne.